§ 16 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov - Príjem z činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne

Podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sa za príjmy nerezidentov SR považujú príjmy z činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR. Od 1.1.2020 sa spresňuje ustanovenie, pričom za príjem podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona sa považuje aj príjem z akéhokoľvek nakladania s majetkom stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR, pričom za príjem z nakladania s majetkom stálej prevádzkarne sa považuje aj príjem zahrňovaný do osobitného základu dane podľa § 17f ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b).

 

Ak na území SR vykonáva činnosť rezident štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vznik stálej prevádzkarne sa posudzuje výlučne podľa definície ustanovenej v zákone o dani z príjmov (podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov).

Ak na území SR činnosť vykonáva rezident štátu, s ktorým SR má uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vznik stálej prevádzkarne je potrebné posudzovať nielen podľa zákona o dani z príjmov, ale aj podľa článku 5 príslušnej zmluvy, ktorý upravuje vznik stálej prevádzkarne na účely tejto zmluvy. V zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia je vymedzený tzv. „negatívny zoznam činností“ vykonávaných pre podnik, ktoré vylučujú vznik stálej prevádzkarne (sú to činnosti  spadajúce do rozsahu pomocných alebo podporných činností).  

 

• tzv. "klasická" stála prevádzkareň

Podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, prostredníctvom ktorého nerezident SR vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území SR. Toto miesto alebo zariadenie sa musí vyznačovať geografickou a časovou stálosťou.

Geografická stálosť trvalého miesta je vymedzená nasledovným zoznamom príkladov: Je to najmä miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov, pričom je potrebné zdôrazniť, že predmetné ustanovenie uvádza príkladný zoznam takýchto trvalých miest.

Časová stálosť trvalého miesta je vymedzená nasledovne: Miesto alebo zariadenie na výkon činností je považované za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom je činnosť vykonávaná, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činností presiahne šesť mesiacov (jednorazovo vykonávaná činnosť je vykonávaná šesť mesiacov a jeden deň), a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov.

Za výkon činnosti s trvalým miestom na území Slovenskej republiky sa považuje aj opakované sprostredkovanie služieb prepravy a ubytovania, a to aj prostredníctvom digitálnej platformy.

Usmernenie k vzniku tzv. „klasickej stálej prevádzkarne“ daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou umiestnenej na území Slovenskej republiky 5/MZ/2026/MU USMERNENIE k vzniku tzv. „klasickej stálej prevádzkarne“ daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou umiestnenej na území Slovenskej republiky

• tzv. "stavebná" stála prevádzkareň

Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň, len ak výkon činnosti daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, alebo jeho závislých osôb na nich presiahne šesť mesiacov.

Usmernenie FR SR k zabezpečeniu jednotného postupu správcu dane pri posudzovaní vzniku „stavebnej“ stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou umiestnenej na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov: 2/MZ/2026/MU - USMERNENIE k vzniku „stavebnej“ stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, umiestnenej na území Slovenskej republiky, podľa § 16 ods. 2 piatej vety zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je podľa § 16 ods. 3 zákona o dani z príjmov aj príjem spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, ktorí sú nerezidentmi SR a ktorý im plynie z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov a pôžičiek poskytnutých týmto spoločnostiam. Na zabezpečenie dane z uvedených príjmov sa použije § 44 ods. 2.

 

Príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je v zmysle § 16 ods. 4 zákona o dani z príjmov aj príjem členov európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorí sú nerezidentmi SR, a ktorý im plynie z členstva v tomto zoskupení, ako aj z úverov a pôžičiek poskytnutých tomuto zoskupeniu. Na zabezpečenie dane z uvedených príjmov sa použije § 44 ods. 2.

 

V súlade s § 17 ods.1 písm. d) zákona u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý na území SR vykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu a nerozhodne sa postupovať podľa písm. a) alebo písm b), pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza z rozdielu medzi príjmami (výnosmi) a výdavkami (nákladmi) vykázanými v evidencii tohto daňovníka priraditeľnými tejto stálej prevádzkarni.

Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR sa postupuje v zmysle § 17 ods. 7 zákona o dani z príjmov a článku "Zisky podnikov" príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ak má SR s daným štátom uzatvorenú predmetnú zmluvu).

Do základu dane stálej prevádzkarne nerezident SR zahrnie tú časť príjmov (ziskov), ktoré dosahuje vykonávaním podnikateľskej činnosti prostredníctvom tejto stálej prevádzkarne (ide o príjmy, ktoré sú tejto stálej prevádzkarni prisúdené). Ak nerezidentovi SR plynú príjmy napr. z prenájmu nehnuteľnosti a tieto príjmy sa preukázateľne vzťahujú k majetku jeho stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR, potom sa uvedené príjmy zahrnú do základu dane stálej prevádzkarne.

Základ dane stálej prevádzkarne alebo daňová strata prevádzkarne v súlade s § 17 ods. 7 zákona o dani z príjmov nemôže byť nižší alebo daňová strata nemôže byť vyššia, ako by bola dosiahnutá v tom prípade, kedy by stála prevádzkareň vystupovala ako nezávislá osoba a rovnaké alebo podobné činnosti by vykonávala nezávisle od svojho zriaďovateľa. 

Do zdaniteľných príjmov (výnosov) stálej prevádzkarne sa zahŕňajú všetky príjmy (výnosy) dosiahnuté činnosťou stálej prevádzkarne alebo nakladaním s majetkom stálej prevádzkarne. 

Do daňových výdavkov (nákladov) stálej prevádzkarne si nerezident SR môže zahrnúť aj výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne, napr. na jej zriadenie, vedenie, správne poplatky atď. bez ohľadu na miesto ich vzniku, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne preukáže úhrnnú výšku týchto výdavkov (nákladov) za podnik ako celok, zdôvodní spôsob ich delenia medzi jednotlivé časti podniku daňovníka preukáže tok výrobkov alebo služieb smerujúcich do tejto stálej prevádzkarne. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom, alebo ak určenie základu dane týmto spôsobom nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu (§ 18), na jeho určenie možno použiť pomer zisku alebo straty k výdavkom (nákladom) alebo k príjmom (výnosom) alebo podobné porovnateľné ukazovatele u porovnateľných daňovníkov, ak sa na ich základe preukázateľne vyčísli základ dane s princípom nezávislého vzťahu. Ďalej možno použiť metódu delenia celkových ziskov podniku daňovníka jeho rôznym častiam alebo organizačným zložkám, ak sa dodrží princíp nezávislého vzťahu.

Príjmy (výnosy) a výdavky (náklady), ktoré sú priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území SR a ktoré vznikli u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou pred vznikom stálej prevádzkarne, sa uvedú v prvom daňovom priznaní podanom za túto stálu prevádzkareň.

Ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vznikli príjmy (výnosy) priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území SR po zdaňovacom období, v ktorom zanikla stála prevádzkareň, tieto príjmy (výnosy) sa uvedú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sú tieto príjmy (výnosy) vykázané u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vznikli výdavky (náklady) priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území SR alebo splní podmienky na ich zahrnutie do daňových výdavkov po zdaňovacom období, v ktorom zanikla stála prevádzkareň, tieto výdavky (náklady) sa môžu vykázať v dodatočnom daňovom priznaní za niektoré z posledných dvoch zdaňovacích období, v ktorých táto stála prevádzkareň existovala.

Na úpravu základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18. O použitej metóde úpravy základu dane stálej prevádzkarne vo vzťahu k zriaďovateľovi a iným závislým osobám je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou povinný viesť dokumentáciu podľa Usmernenia MF SR č. MF/012879/2025-724. Bližšie informácie k vydanému usmerneniu nájdete v informácii 3/MZ/2025/I - Informácia o vydaní usmernenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/012879/2025-724 o určení obsahu dokumentácie podľa § 17 ods. 7 a § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne. Na odsúhlaseniu použitia konkrétnej metódy sa primerane použije postup podľa § 18 ods. 4 až 10. Bližšie informácie nájdete v usmernení FR SR 4/MZ/2026/MU - USMERNENIE k zabezpečeniu jednotného postupu pri uplatňovaní ustanovení § 17 ods. 7 a § 18 ods. 4 až 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

 

Upozornenie: Ekonomickým prepojením podľa § 2 písm. r) zákona o dani z príjmov je aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami na území Slovenskej republiky, vzťah medzi jednotlivými stálymi prevádzkarňami daňovníka, vzťah medzi stálymi prevádzkarňami daňovníkov, ktorí sú vzájomne prepojení podľa písmena n), ako aj vzájomný vzťah medzi týmito stálymi prevádzkarňami a týmito daňovníkmi.

 

Svoju daňovú povinnosť z príjmov plynúcich stálej prevádzkarni na území SR si nerezident SR vysporiada podaním daňového priznania v SR v zmysle zákona o dani z príjmov.