Otázka
V účtovnej jednotke došlo k trvalému poškodeniu zásob tovaru v dôsledku extrémnych mrazov. Účtovná jednotka účtuje o škode a uvedené zásoby tovaru musí zlikvidovať, pretože ich nie je možné predať za zníženú cenu. Je možné mrazy (extrémne) alebo sucho považovať za živelnú pohromu a ak áno čo sa považuje za extrémne?
Odpoveď
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o účtovníctve“) ani opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania“) neupravujú čo sa rozumie živelnou pohromou.
Na účely účtovania je rozhodujúce či poškodenie zásob tovaru spĺňa definíciu škody podľa § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve. V zmysle tohto ustanovenia sa škodou na majetku rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku.
Ak v účtovnej jednotke došlo k neodstrániteľnému poškodeniu zásob tovaru z dôvodu mrazu, účtovná jednotka účtuje poškodenie tovaru na ťarchu účtu 549 – Manká a škody a v prospech účtu 132 – Tovar na sklade v predajniach (§ 68 ods. 8 postupov účtovania).
Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva sa v súlade s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov vychádza z výsledku hospodárenia. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sa výsledok hospodárenia pri zisťovaní základu dane zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.
V súlade s § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov manká a škody tak, ako ich vymedzujú účtovné predpisy, možno na účely zákona o dani z príjmov považovať za daňové výdavky len do výšky prijatých náhrad s výnimkou stratného v maloobchodnom predaji za vymedzených podmienok a s výnimkou škôd nezavinených daňovníkom podľa § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov. Daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov sú aj škody nezavinené daňovníkom, vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku. Aj keď platný zákon o dani z príjmov pojem „živelná pohroma“ nevymedzuje, podporne možno vychádzať z osobitného predpisu, na ktorý odkazuje tento zákon (odkaz 24a), a to na ustanovenie § 15 ods. 24 zákona č. 150/2013 Z. z., v ktorom sa extrémne mrazy ako živelná udalosť neuvádzajú (živelnou udalosťou sa na účely tohto zákona rozumie povodeň, záplava, víchrica, úder blesku, požiar, krupobitie, zosuv pôdy, zrútenie skaly alebo zemín, zosuv alebo zrútenie lavíny a zemetrasenie dosahujúce aspoň 5. stupeň medzinárodnej stupnice udávajúcej makroskopické účinky
zemetrasenia). Podľa nášho názoru extrémne mrazy alebo sucho nie je možné považovať za živelnú pohromu, a to aj vzhľadom na to, že v týchto prípadoch daňovník svojim konaním má možnosť ovplyvniť (zmierniť) následky škôd.
Pri vyradení zásob je potrebné posudzovať každý dôvod vyradenia individuálne. Ak v predmetnom prípade z účtovných predpisov vyplynula povinnosť účtovania na ťarchu účtu 549 – Manká a škody, výška daňového výdavku je limitovaná v § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov výškou prijatých náhrad, napr. náhrady od poisťovne.
