Otázka č. 1
Čo sa považuje za preúčtovaný náklad?
Preúčtovaným nákladom sa rozumie suma finančnej transakcie, ktorú za daňovníka vykoná osoba iná ako daňovník, pričom ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, táto finančná transakcia musí súvisieť s jeho činnosťou v tuzemsku. Podrobnejšie vysvetlenie preúčtovaných nákladov nájdete vo IV. časti Usmernenia MF SR č. MF/008722/2025-77 k postupu pri posudzovaní vykonávania činnosti daňovníka v tuzemsku, spôsobu zdanenia preúčtovaných nákladov a automatizovanej kompenzácii zostatkov podľa zákona o DFT (ďalej len „Usmernenie“).
Otázka č. 2
Ako by sa malo pristupovať k určovaniu základu dane pri úhrade alebo započítaní preúčtovaných nákladov podľa § 5 ods. 2 písm. a) a písm. b) zákona?
Základom dane je suma preúčtovaných nákladov súvisiacich s činnosťou daňovníka v tuzemsku. Ak daňovník uzavrie zmluvu alebo iný obdobný právny vzťah s treťou osobou, pričom obsahom tohto vzťahu je aj poukazovanie prostriedkov resp. platieb za daňovníka treťou osobou iným subjektom, z pohľadu daňovníka ide v rozsahu týchto poukazovaných prostriedkov resp. platieb, o preúčtované náklady. Pojem preúčtovanie nákladov sa vzťahuje aj na alokáciu nákladov.
Otázka č. 3
Aké je zdaňovacie obdobie pri preúčtovaných nákladoch?
Zdaňovacím obdobím platiteľa dane – daňovníka, ktorému sú preúčtované náklady je kalendárny mesiac, v ktorom daňovník uhradil preúčtované náklady, súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, pričom za úhradu sa považuje aj započítanie pohľadávok.
Otázka č. 4
Aká je sadzba dane pri preúčtovaných nákladoch?
Sadzba dane je 0,4% zo sumy preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku bez stanovenia maximálnej sumy. Ak vie daňovník preukázať sumu finančnej transakcie vzťahujúcej sa na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku, ktorú vykonala iná osoba ako daňovník a ktorú mu táto iná osoba preúčtovala, použije sa sadzba dane vo výške 0,4% zo sumy finančnej transakcie s maximálnym limitom 40 eur. Pri obidvoch prípadoch je platiteľ dane oprávnený si znížiť daň vypočítanú zo základu dane o sumu dane, ktorú od neho vybral platiteľ dane z finančnej transakcie, ktorou bola platba preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku a o sumu dane, ktorá bola vybratá alebo zaplatená z finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na jeho činnosť vykonávanú v tuzemsku, na ktorú mu boli preúčtované náklady. Ak sa náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na takúto činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku, preúčtujú viacerým daňovníkom, sumu dane podľa prvej vety si uplatnia v pomere, v akom im boli tieto náklady preúčtované. Pri identifikácii platieb sa zohľadnia aj platby, ktoré nie sú predmetom dane.
Otázka č. 5
Spoločnosť A zaplatila za spoločnosť B faktúru 650 eur v januári 2025. Banka jej daň z finančných transakcií (ďalej len „DFT“) nestrhla, nakoľko zákon o DFT sa na toto obdobie ešte nevzťahoval. Spoločnosť B toto zápočtom vysporiadala v októbri 2025. Má spoločnosť B povinnosť podať oznámenie o výške dane za mesiac október 2025, v ktorom uvedie povinnosť k DFT z preúčtovaného nákladu 650 eur a vznikne jej povinnosť uhradiť DFT z tejto transakcie do 30.11.2025?
V súlade s § 4 ods. 1 písm. c) zákona predmetom dane je aj preúčtovaný náklad súvisiaci s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku.
Podľa § 9 ods. 3 zákona zdaňovacím obdobím platiteľa dane, ktorým je daňovník, ktorému sú preúčtované náklady je kalendárny mesiac, v ktorom daňovník uhradil preúčtované náklady, súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, pričom za úhradu preúčtovaných nákladov sa považuje aj započítanie pohľadávok.
V zmysle Čl. IV ods. 5 Usmernenia pod pojmom úhrada preúčtovaných nákladov sa rozumie aj úhrada započítaním pohľadávok.
Pri posudzovaní vzniku preúčtovaného nákladu je rozhodujúci kalendárny mesiac, v ktorom daňovník uhradil preúčtované náklady, súvisiace s vykonaním finančnej transakcie. Z toho vyplýva, že spoločnosť B je povinná podať oznámenie o výške dane za október 2025 a zo vzniknutého preúčtovaného nákladu zaplatiť vypočítanú DFT v súlade s § 10 ods. 4 ZDFT.
Otázka č.6
Patrí pod pojem „preúčtovaný náklad“ aj napr. transakcia, ak prenajímateľ priestorov v budove platí energie za nájomcov, nakoľko je tam spoločný elektromer a následne prefakturuje - preúčtuje nájomcom (nezávislé osoby) túto energiu pomerne podľa m2 prenájmu a teda platiteľom dane by bol nájomca, hoci tento neplatí priamo elektrárňam, ale prenajímateľovi?
V tomto prípade nejde o preúčtované náklady. Tu ide o prípad refakturácie, v prípade ktorého sa nejedná o preúčtované náklady podľa zákona, pretože prenajímateľ platí svoj záväzok elektrárňam. Ide o bežný odberateľsko-dodávateľský vzťah.
Otázka č. 7
Rozumieme, že pri preúčtovaných nákladoch sa má prihliadať na spôsob, akým iná osoba vysporiadala predmetné preúčtované náklady, tzn. základom dane je suma finančnej transakcie (úhrad), ktorú vykonala za daňovníka iná osoba ako daňovník. Ak napríklad iný daňovník vykonal úhradu dvom dodávateľom, tak ide o dve transakcie. Platí rovnaký postup v prípade, ak išlo v každom prípade o agregovanú platbu viacerých faktúr voči tomu istému dodávateľovi?
Transakcie sa posudzujú samostatne voči jednotlivým dodávateľom, nezáleží na počte prijatých faktúr, ale na počte platieb.
Otázka č. 8
Čo sa nepovažuje za preúčtovaný náklad?
Za preúčtované náklady sa nepovažuje prevzatie dlhu podľa § 531 a 532 Občianskeho zákonníka ani novácia záväzku podľa § 570 až 573 Občianskeho zákonníka. Ak tretia osoba nakupuje tovar alebo službu vo vlastnom mene a na vlastný účet a potom ho predáva ďalej daňovníkovi, nepovažuje sa to za preúčtované náklady.
Otázka č. 9
Ak spoločník (konateľ, zamestnanec) spoločnosti zaplatí zo svojho účtu nákup pre spoločnosť po 01.04.2025, podlieha tento nákup (odpis peňažných prostriedkov zo súkromného účtu) transakčnej dani ? Musí spoločnosť sama podať oznámenie o transakčnej dani a daň aj uhradiť do konca nasledujúceho mesiaca po uskutočnení platby?
Ak spoločník (konateľ, zamestnanec) z poverenia právnickej osoby, ktorá je daňovníkom DFT podľa § 3 ods. 1 zákona o DFT uhradí zo svojho osobného bankového účtu výdavok, ktorý súvisí s podnikaním tejto právnickej osoby, je potrebné na túto situáciu nazerať v súvislostiach s prihliadnutím na všetky zásady správy daní. Jednou zo základných zásad správy daní podľa § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov je zásada podľa § 3 ods. 6, v zmysle ktorej sa pri správe daní berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Ak by takúto úhradu spoločník (konateľ) realizoval svojou súkromnou platobnou kartou, potom je možné na túto transakciu nazerať tak, že ak by takáto transakcia bolo vykonaná platobnou kartou, ktorá je vyhotovená k transakčnému účtu dotyčnej právnickej osoby, tak by úhrada nepodliehala dani z finančných transakcií v súlade s § 4 ods. 2 písm. u) zákona. Následná úhrada realizovaná z transakčného účtu právnickej osoby v prospech osobného účtu spoločníka (konateľa) bude zaťažená daňou z finančných transakcií.
Ak by spoločník (konateľ) realizoval zo svojho osobného bankového účtu v slovenskej banke, prostredníctvom príkazu na úhradu, úhrady súvisiace s podnikaním dotyčnej právnickej osoby, potom by sa táto právnická osoba v rozsahu týchto úhrad stala aj platiteľom dane podľa § 3 ods. 3 písm. d) zákona.
Otázka č. 10
Ak spoločnosť (zamestnávateľ) dopredu pošle 100 eur na súkromný účet zamestnancovi, z tejto finančnej transakcie banka stiahne DFT, zamestnanec uhradí náklady spoločnosti bankovým prevodom vo výške 120 eur, následne zamestnancovi spoločnosť bankovým prevodom prevedie na súkromný účet zvyšných 20 eur, pri ktorom mu banka stiahne DFT – v akej výške je preúčtovaný náklad a o akú výšku DFT si môže spoločnosť v oznámení znížiť vypočítanú daň?
Platiteľ dane vypočíta a vyberie daň z finančných transakcií od zamestnávateľa, ktorý zrealizoval bezhotovostný prevod vo výške 100 eur a 20 eur, v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona o DFT. Preúčtovaný náklad je vo výške 120 eur (zamestnanec uhradil náklady spoločnosti za zamestnávateľa). Spoločnosť v postavení platiteľa dane podľa § 3 ods. 3 písm. d) zákona o DFT si môže podľa § 10 ods. 5 zákona o DFT znížiť daň o sumu dane, ktorú od neho vybral platiteľ dane (banka).
Otázka č. 11
Poisťovňa zlikviduje poistnú udalosť, pričom vystaví krycí list, čo v praxi znamená, že poisťovňa uhradí za poisteného hodnotu faktúry od autoservisu za opravu auta (bez DPH), čim dôjde k zápočtu vzájomných pohľadávok. Má sa na účely dane z finančných transakcií toto považovať za sumu preúčtovaných nákladov (keďže poisťovňa uhradila za poisteného časť faktúry za opravu auta) a má (poistený – spoločnosť s ručením obmedzeným) povinnosť z tohto dôvodu podávať oznámenie k dani z finančných transakcií?
Podľa § 4 ods. 1 zákona o DFT predmetom dane je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka, t. j. debetná platba. Úhrada faktúry z autoservisu poisťovňou je predmetom dane z finančných transakcii a nepovažuje sa za preúčtovanie nákladov. Oznámenie k dani z finančných transakcií podáva za poisťovňu jej poskytovateľ platobných služieb. Daňovníkom dane z finančných transakcii je aj poistený – spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorý uhrádza zvyšnú časť faktúry za opravu auta samostatne. Z tejto úhrady daň vypočíta, vyberie a odvedie poskytovateľ platobných služieb poisteného – spoločnosti.
Otázka č. 12
Zamestnávateľ poskytol svojmu zamestnancovi zálohu na pracovnú cestu v hotovosti. Zamestnanec po návrate predloží spoločnosti doklady, ktoré zo zálohy uhradil. Doklad za ubytovanie bol vo vyššej sume a je vystavený na meno zamestnanca. Zamestnanec teda požaduje od spoločnosti preplatenie nákladov. Spoločnosť zamestnancovi vyrovná vyúčtovanie nákladov na pracovnej ceste zápočtom (časť rovnajúca sa poskytnutej zálohe) a časť v hotovosti (suma nákladov, ktorá bola vyššia ako poskytnutá záloha). Považuje sa toto za situáciu, ktorá predstavuje preúčtovanie nákladov - ide v tomto prípade o situáciu § 3 ods. 3 písm. d) zákona o DFT? Má spoločnosť v tomto prípade DFT sama vypočítať a oznámiť? Z celej sumy nákladov?
Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí v súlade s § 4 zákona o cestovných náhradách napr. náhrada preukázaných cestovných výdavkov, náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, stravné, náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov ako aj ďalšie náhrady, o ktorých ustanovuje zákon.
Ide o výdavky, ktoré vznikajú zamestnancovi v súvislosti s pracovnou cestou, na ktorú ho vyslal zamestnávateľ. Z uvedeného dôvodu pri preplatení takýchto výdavkov zamestnávateľom sa z pohľadu zákona o DFT nejedná o preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka (zamestnávateľa) vykonávanú v tuzemsku podľa § 4 ods. 1 písm. c) ZDP.
Ak zamestnávateľ poskytol zamestnancovi zálohu na pracovnú cestu:
- odpísaním finančných prostriedkov z transakčného účtu zamestnávateľa - takáto finančná transakcia podlieha DFT podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o DFT (platiteľom je banka),
- v hotovosti - transakcia nepodlieha DFT.
Obdobne sa postupuje aj pri výplate výsledku vyúčtovania pracovnej cesty.
Otázka č. 13
Ako sa posudzuje situácia, ak spoločnosť - zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu, doklad za ubytovanie je vystavený na spoločnosť, zamestnanec ho uhradí a požaduje od spoločnosti preplatenie nákladov v rámci vyúčtovania pracovnej cesty?
Ak faktúra za ubytovanie znie na spoločnosť (zamestnávateľa), potom sú to preúčtované náklady a zamestnávateľ je v postavení platiteľa dane podľa § 3 ods. 3 písm. d) zákona o DFT.
Otázka č. 14
Daňovník zabezpečí výplatu miezd/úhradu faktúry cez poštový podnik - Slovenskú poštu. Ide o preúčtovaný náklad?
Ako je uvedené v Čl. IV ods. 1 Usmernenia, ak daňovník uzavrie zmluvu alebo iný obdobný právny vzťah s treťou osobou, pričom obsahom tohto vzťahu je aj poukazovanie prostriedkov resp. platieb za daňovníka treťou osobou iným subjektom, z pohľadu daňovníka ide v rozsahu týchto poukazovaných prostriedkov, resp. platieb, o preúčtované náklady. Poštový podnik neuzatvára zmluvu s treťou osobou o poukazovaní prostriedkov a je v postavení osoby zabezpečujúcej poštový platobný styk, kedy daňovník prostredníctvom poštového podniku prevádza svoje finančné prostriedky za svoje záväzky vyplývajúce z pracovno- právnych vzťahov resp. obchodno-dodávateľských vzťahov.
Úhrada mzdy prostredníctvom Slovenskej pošty nie je preúčtovaným nákladom. Predpokladáme, že zamestnancom sa prostredníctvom Slovenskej pošty prevádza suma čistej mzdy. Dani z finančných transakcií podlieha suma, ktorá je Slovenskej pošte uhradená bezhotovostne na jej účet.
Otázka č. 15
V praxi sa možno stretnúť s formou poskytnutia pôžičky, kedy je pôžička dlžníkovi poskytnutá na účet jeho dodávateľa (veriteľ poskytne pôžičku tak, že uhradí faktúru za dlžníka). Dlžník - firma Y - potom uhrádza veriteľovi pôžičku a úroky. Podlieha DFT u firmy Y aj popísaná transakcia úhrady jej nákladov formou poskytnutia pôžičky?
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Ak v rámci úverového vzťahu banka uhradí v mene dlžníka (daňovníka) jeho záväzok voči dodávateľovi, táto transakcia podlieha DFT a v zmysle Čl. IV ods. 1 Usmernenia sa jedná o preúčtované náklady, z dôvodu, že daňovník uzavrel zmluvu s treťou osobou, pričom obsahom tohto vzťahu je aj poukazovanie prostriedkov, resp. platieb za daňovníka treťou osobou iným subjektom.
Z pohľadu daňovníka ide v rozsahu týchto poukazovaných prostriedkov, resp. platieb, o preúčtované náklady.
Daňovník (firma Y), sa v tomto prípade stáva aj platiteľom dane podľa § 3 ods. 3 písm. d) zákona. V zmysle § 10 ods. 4 zákona takýto daňovník je povinný si sám vypočítať daň a zaplatiť daň za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane. Súčasne je oprávnený v zmysle § 10 ods. 5 zákona znížiť si daň vypočítanú zo základu dane podľa § 5 ods. 2 zákona o sumu dane, ktorú od neho vybral platiteľ dane podľa odseku 1 z finančnej transakcie, ktorou bola platba preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku.
