Otázka č.1: Posudzujú sa konsolidované výnosy podľa IFRS?
Podľa § 2 písm. i) zákona č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD“) je konsolidovaná účtovná závierka zostavená subjektom v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva. Prijateľným štandardom finančného účtovníctva sú podľa § 2 písm. o) ZoDD medzinárodné štandardy finančného vykazovania a všeobecne uznávané postupy účtovania Austrálie, Brazílie, Kanady, členských štátov Európskej únie, členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru, Hongkongu (Čína), Japonska, Mexika, Nového Zélandu, Číny, Indie, Kórejskej republiky, Ruska, Singapuru, Švajčiarska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov.
Otázka č. 2: Aké príjmy sa berú na výpočet dorovnávacej dane v SR, ak sme súčasťou medzinárodnej skupiny? IFRS výnosy alebo SR výnosy?
Podľa § 5 ods.1 ZoDD je oprávneným príjmom alebo oprávnenou stratou základného subjektu zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva za príslušné účtovné obdobie určené podľa účtovného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu pred konsolidačnými úpravami vylučujúcimi vnútroskupinové transakcie a upravené podľa § 6 až 15 ZoDD. Ak zisk alebo stratu základného subjektu z finančného účtovníctva nie je možné primerane určiť podľa § 5 ods.1 ZoDD, zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva za príslušné účtovné obdobie sa určí na základe iného prijateľného štandardu finančného účtovníctva alebo schváleného štandardu finančného účtovníctva (§ 5 ods. 2 ZoDD). V súlade s § 46a ods. 1 ZoDD prvým účtovným obdobím základných subjektov, ktoré patrili do rozsahu pôsobnosti tohto zákona v účtovnom období od 31.12.2023, sa na účely § 5 rozumie účtovné obdobie začínajúce od 31.12.2024.
Pre účtovné obdobia začínajúce v období od 31.12.2023 do 30.12.2024 sa na účely § 5 ZoDD rozumie znenie zákona účinné od 31.12. 2023 do 30.12.2024, podľa ktorého je oprávneným príjmom alebo oprávnenou stratou základných subjektov zisk alebo strata týchto základných subjektov za príslušné účtovné obdobie:
a) určené podľa účtovného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu pred konsolidačnými úpravami vylučujúcimi vnútroskupinové transakcie a upravené podľa § 6 až 15 alebo
b) vykázané v individuálnej účtovnej závierke podľa osobitného predpisu a upravené podľa § 6 až 15.
Otázka č. 3: V správe CbC je uvedená zjednodušená efektívna sadzba dane dcérskych slovenských subjektov? Musí nám matka poskytnúť tieto informácie, máme si ich pýtať od matky?
V správe podľa jednotlivých štátov (správe CbC) sa zjednodušená efektívna sadzba dane na úrovni krajiny neuvádza, je to odvodená informácia, ktorú si môže daňovník, resp. podávajúci subjekt Oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane vypočítať. Podľa § 32 ods. 1 písm. c) ZoDD sa zjednodušenou efektívnou sadzbou dane rozumie podiel sumy zjednodušených zahrnutých daní všetkých základných subjektov a sumy zisku alebo straty všetkých základných subjektov pred zdanením vykázaných v kvalifikovanej správe podľa jednotlivých štátov nadnárodnej skupiny podnikov, pričom suma zisku alebo straty základných subjektov pred zdanením nezahŕňa nerealizovanú stratu zo zmeny reálnej hodnoty, ak táto strata presiahne sumu 50 000 000 eur.
Nakoľko sa výpočet dorovnávacej dane realizuje na úrovni jurisdikcie za všetky subjekty nadnárodnej skupiny podnikov nachádzajúce sa na území SR, k výpočtu je potrebné vzájomné poskytnutie údajov všetkými daňovníkmi skupiny, ktorí sa nachádzajú v SR. Daňovníci, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, alebo ktorí sú súčasťou skupiny spoločného podniku sú povinní poskytnúť si navzájom informácie potrebné na výpočet dorovnávacej dane v Slovenskej republike. Údaje zo správy CbC vie daňovníkovi poskytnúť podávajúci subjekt správy CbC.
Otázka č. 4: Keď máme rozdiel medzi IFRS reportingom a štatutárnymi výkazmi, tak limit 750 mil. na skupinu sa berie z IFRS reportingu, ktorý skupina pripraví za celú skupinu v danom roku, ale výpočet sa počíta na základe štatutárneho reportingu/účtovníctva. Prosím keď máme rozdiel medzi splatnou daňou z príjmov medzi štatutárnymi výkazmi a daňovým priznaním v danom roku, prosím berieme výšku splatnej dani z príjmov z daňového priznania alebo z účtovníctva? Súčasne v prípade, pokiaľ skupina zvolí výpočet za všetky krajiny v rámci skupiny z IFRS reportingu, tak by sa mal upraviť IFRS výsledok na štatutárne výkazy daného obdobia na danú krajinu?
V zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), ak je účtovná jednotka účtovnou jednotkou podľa § 17a ods. 1 alebo spĺňa podmienky uvedené v § 17a ods. 2 a 3 zákona o účtovníctve, zostavuje účtovnú závierku podľa osobitných predpisov, ktorými sú nariadenia Európskej únie o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem, t. j. podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo (IFRS).
V zostavenej účtovnej závierke je vyčíslená aj splatná daň z príjmov, ktorá sa vypočítava v súlade so zákonom o dani z príjmov. V prípade, ak ide o daň vyberanú zrážkou, je potrebné, aby bola v účtovníctve analyticky členená.
Podľa § 17 ods. 1 písm. c) ZDP sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty u daňovníka, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa IFRS, vychádza z tohto výsledku hospodárenia upraveného spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by bol vyčíslený, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva. Daňovník je povinný zvolený postup uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.
Otázka č. 5: Dorovnávaciu daň by sme mali účtovať rovnako ako splatnú daň, t.j. má dať 591- splatná daň/ dal 341-záväzky za daň z príjmov?
Áno, dorovnávacia daň sa účtuje rovnakým spôsobom ako splatná daň z príjmov. Podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania, sa dorovnávacia daň účtuje v súlade s § 52 ods. 1 a § 67 ods. 1 na účte 341 – Daň z príjmov so súvzťažným zápisom na ťarchu účtov účtovej skupiny 59 – Dane z príjmov a prevodové účty. Spôsob účtovania dorovnávacej dane je teda zhodný so spôsobom účtovania splatnej dane z príjmov, keďže výpočet dorovnávacej dane vychádza zo zisku alebo straty za účtovné obdobie zistených v účtovníctve. Účty používané na účtovanie dorovnávacej dane je potrebné analyticky členiť v súlade s § 4 ods. 1 písm. h) postupov účtovania tak, aby bolo zabezpečené vyčíslenie základu dane jednotlivých daní.
Dorovnávacia daň sa nezohľadňuje na účely účtovania o odloženej dani. Informácia o tejto skutočnosti a časť nákladu na splatnú daň z príjmov pripadajúca na dorovnávaciu daň sa uvádzajú v poznámkach účtovnej závierky účtovnej jednotky, ktorá účtuje o odloženej dani a je daňovníkom dorovnávacej dane. Zverejňovanie dorovnávacej dane podľa IFRS sa riadi ustanoveniami IAS 12, ktoré upravujú osobitné požiadavky na vykazovanie a zverejňovanie informácií súvisiacich s daňami z príjmov druhého piliera.
Otázka č. 6: Aký je rozdiel medzi IFRS reportingom a štatutárnymi výkazmi, výsledok hospodárenia pred zdanením sa berie podľa IFRS alebo podľa štatutárnej účtovnej závierky?
Ak je účtovná jednotka účtovnou jednotkou podľa § 17a ods. 1 alebo spĺňa podmienky uvedené v § 17a ods. 2 a 3 zákona o účtovníctve, zostavuje účtovnú závierku podľa osobitných predpisov, ktorými sú nariadenia Európskej únie o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem, t. j. podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo (IFRS).
Podľa § 17 ods. 1 písm. c) ZDP sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty u daňovníka, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa IFRS, vychádza z tohto výsledku hospodárenia upraveného spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by bol vyčíslený, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva. Daňovník je povinný zvolený postup uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.
Otázka č. 7: Musí podať daňové priznanie každý dotknutý základný subjekt v SR sám za seba; súčasťou priznania časti II je však aj údaj o skupine a podávajúcom subjekte – teda údaj o subjekte, ktorý za skupinu podá tzv. GIR. Prostredníctvom daňového priznania teda základné subjekty informujú daňový úrad o subjekte, ktorý za nich podá GIR?
Áno, každý daňovník spadajúci do rozsahu pôsobnosti zákona o dorovnávanej dani podá za seba daňové priznanie. V druhej časti daňového priznania daňovník uvedie údaje o skupine podnikov, a identifikuje typ podávajúceho subjektu Oznámenia s informáciami na určenie dorovnávanej dane (ďalej len „Oznámenie GIR“). Riadky 22-24 daňovník nevypĺňa, ak podávajúcim subjektom Oznámenia GIR je hlavný materský subjekt, ktorý už je v tejto časti identifikovaný. Ak za daňovníka podáva Oznámenie GIR podávajúci subjekt v štáte, s ktorým má Slovenská republika v oznamovanom účtovnom období účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov, daňovník podá Oznámenie o podávajúcom subjekte (ďalej len „OZN3967v24“).
Odkaz na elektronický formulár daňového priznania k dorovnávacej dani: DPDDv24 - Daňové priznanie k dorovnávanej dani .
Otázka č. 8: Kto je povinný a v akých prípadoch podať Oznámenie o podávajúcom subjekte? Ak má nadnárodná skupina s hlavným materským subjektom napr. v Rakúsku, v SR 10 základných subjektov, pričom GIR bude podávať materská spoločnosť z Rakúska a v SR nemajú miestne určený subjekt, musí každý z týchto slovenských základných subjektov podať toto Oznámenie o podávajúcom subjekte sám za seba? Ak áno, ako majú vyplniť III. oddiel Oznámenia? Vo vysvetlivkách k tomuto oddielu sa uvádza, že sa majú uviesť údaje o daňovníkoch, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov ... so sídlom na území SR, ak je daňovník uvedený v I. oddiele tohto oznámenia miestne určeným subjektom podľa § 39 ods. 4 zákona. Možno z uvedeného vyvodiť záver, že v prípade, ak v SR nie je mieste určený subjekt, nemusí týchto 10 základných subjektov podávať Oznámenie o podávajúcom subjekte a notifikačnú povinnosť majú splnenú prostredníctvom časti II daňového priznania? Alebo každý z týchto 10 základných subjektov toto oznámenie musí podať sám za seba, ale oddiel III vypĺňať nebude?
Oznámenie o podávajúcom subjekte OZN3967v24 podávajú v predmetnom prípade daňovníci, za ktorých sa podáva Oznámenie GIR v zahraničí. Za splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 39 zákona sa identifikácia podávajúceho subjektu Oznámenia GIR v daňovom priznaní nepovažuje. Daňovníci rakúskej nadnárodnej skupiny podnikov majú možnosť si určiť miestne určený subjekt podľa § 39 ods. 4 zákona, ktorý za nich splní oznamovaciu povinnosť podľa § 39 zákona. Ak si daňovníci určia miestne určený subjekt, OZN3967v24 za všetkých daňovníkov skupiny podá tento subjekt, ktorý bude identifikovaný v I. časti oznámenia, zvyšných 9 daňovníkov uvedie miestne určený subjekt podávajúci toto oznámenie v III. časti oznámenia . Ak si slovenskí daňovníci predmetnej nadnárodnej skupiny neurčia miestne určený subjekt, OZN3967v24 podá každý daňovník sám za seba a ostatných členov skupiny v III. časti neuvádza.
Odkaz na elektronický formulár Oznámenia o podávajúcom subjekte: OZN3967v24 - Oznámenie o podávajúcom subjekte podľa § 39 ods. 6 a 7 .
Otázka č. 9: Ak podá GIR materský subjekt v Rakúsku za celú skupinu, v SR sa podávať nebude?
Áno, ak je Oznámenie GIR podané v štáte, s ktorým má Slovenská republika v oznamovanom účtovnom období účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov, daňovník Oznámenie GIR v SR nepodáva. O tejto skutočnosti informuje správcu dane v oznámení o podávajúcom subjekte OZN3967v24 (OZN3967v24 - Oznámenie o podávajúcom subjekte podľa § 39 ods. 6 a 7).
Otázka č. 10: Kde je možné nájsť zoznam štátov, s ktorými má Slovenská republika v oznamovacom období účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov?
Zoznam aktivovaných kvalifikovaných dohôd príslušných orgánov na účely automatickej výmeny informácií GloBE je uvedený na stránke OECD v jej spodnej časti s názvom „Activated exchange relationships for the automatic exchange of GloBE information“.
Odkaz na zoznam: Activated exchange relationships for the automatic exchange of GloBE information .
Otázka č. 11: Kto je povinný podať daňové priznanie, ak subjektami nadnárodnej skupiny podnikov je viac stálych prevádzkarni? Musí hlavný subjekt stálej prevádzkarne podať za každú svoju stálu prevádzkareň samostatne daňové priznanie?
Podľa § 37 písm. b) zákona č. 507/2023 Z. z. o dorovnávanej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD“) je daňovníkom hlavný subjekt stálej prevádzkarne, ktorá je základným subjektom.
Daňovník, hlavný subjekt stálej prevádzkarne podá jedno kumulované daňové priznanie za všetky jeho stále prevádzkarne na území Slovenskej republiky. V daňovom priznaní vyplní riadky 13 – 16 jednej stálej prevádzkarne a údaje o ďalších stálych prevádzkarňach uvedie v IV. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka. V tejto časti uvedie okrem identifikačných údajov stálych prevádzkarní aj údaje potrebné k výpočtu dorovnávacej dane za každú stálu prevádzkareň.
Otázka č. 12: Je potrebné § 32a ZoDD zohľadniť už pri teste výnimky podľa § 32 zákona za zdaňovacie (účtovné) obdobie kalendárneho roka 2024, alebo sa § 32a zákona uplatní prvýkrát až za zdaňovacie (účtovné) obdobie začínajúce od 31. decembra 2024?
Novela zákona o dorovnávacej dani vykonaná zákonom č. 355/2024 Z. z., účinná od 31. 12. 2024, zaviedla nové ustanovenia § 32a až 32c upravujúce podmienky uplatnenia výnimiek z výpočtu dorovnávacej dane, tzv. bezpečné prístavy a zjednodušené výpočty pre nevýznamné základné subjekty.
Predmetné úpravy predstavujú mechanizmus úzko previazaný s už existujúcim prechodným bezpečným prístavom podľa § 32 ZoDD, ktorý je možné podľa § 46 ods. 3 ZoDD uplatniť na účtovné obdobia začínajúce od 31. decembra 2023 do 31. decembra 2026 a na účtovné obdobia končiace najneskôr 30. júna 2028, ak § 46b neustanovuje inak. Účelom predmetných ustanovení je zjednodušenie alebo spresnenie výpočtov a zníženie administratívnej záťaže pri aplikácii pravidiel minimálneho zdanenia.
Pri výklade vyššie uvedenej novely zákona o dorovnávacej dani je potrebné vychádzať aj z materiálnej povahy týchto ustanovení, z dôvodovej správy, ako aj z charakteru implementovaných OECD administratívnych usmernení (najmä Administrative Guidance z 15.12.2023) s cieľom zabezpečiť konzistentnú aplikáciu a kontinuitu ustanovení v rámci globálnych pravidiel už pre prvé účtovné obdobia.
Z uvedeného a z účinnosti tejto novely ustanovenej na 31. 12. 2024 vyplýva, že § 32a až 32c sa aplikujú, ak nadobudli účinnosť počas zdaňovacieho obdobia daňovníka. To znamená, že sa uplatnia aj na účtovné obdobia začínajúce od 1. 1. 2024 a končiace 31. 12. 2024, čím sa zabezpečí ich aplikácia pri úprave účtovania za celé účtovné obdobie kalendárneho roka 2024.
