Ak daňový rezident SR dosiahne v zdaňovacom období príjmy z činnosti umelca podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov alebo športovca podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, ktorú vykonával v zmluvnom štáte v zahraničí, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí.
Zdaňovanie uvedených príjmov v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia spadá do rámca článku "Umelci a športovci". Príjmy z činnosti umelca a športovca sú spravidla podľa zmluvy zdaniteľné v štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť. Do rozsahu tohto článku spadajú výlučne príjmy, ktoré súvisia s osobným výkonom umelca alebo športovca. Pre zdaniteľnosť príjmu nie je podstatné či plynú umelcovi, alebo športovcovi priamo alebo plynú cez sprostredkovateľa.
Z pohľadu medzinárodného zdaňovania je potrebné rozlišovať medzi "autorom" a "umelcom". Na účely zákona o dani z príjmov a príslušných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia je potrebné za „umelca“ považovať osobu, ktorá vykonáva činnosť s prvkom zábavy. Výraz „umelec“ zahŕňa najmä javiskového umelca, filmového alebo rozhlasového herca, herca v televíznej reklame, speváka, hudobníka alebo tanečníka. Za „umelca“ sa nepovažuje napr. rečník (lektor) na konferencii, modelka prezentujúca odevy na módnej prehliadke alebo fotografovaní odevov. Osobou umelca nie sú ani osoby poskytujúce rozhovor v televízii, administratívny alebo pomocný (podporný) personál v umeleckom priemysle (napr. filmoví režiséri, kameramani, producenti, filmoví riaditelia, choreografi, technický personál a podobne). Výraz "športovec" nemá taxatívnu definíciu a zahŕňa kohokoľvek, kto vykonáva osobný športový výkon. Môže ísť o športovca v tradičných atletických disciplínach, kolektívnych športoch ale aj biliarde, šachu, golfe a podobne.
Upozornenie: Za predpokladu, že nejde o činnosť umelcov a športovcov, ale činnosť autorov podľa § 6 ods. 2 písm. a) alebo o činnosť športových odborníkov podľa § 6 ods. 2 písm. e), zdaniteľnosť príjmu zo zdrojov v zahraničí sa posúdi podľa článku "Nezávislé povolanie" alebo článku "Zisky podnikov". Vo všeobecnosti predmetný príjem má právo zdaniť druhý zmluvný štát, ak daňovníkovi v súvislosti s výkonom tejto činnosti vznikne na území druhého zmluvného štátu stála prevádzkareň.
Umelcom a športovcom v mnohých prípadoch plynú tiež príjmy vo forme licenčných poplatkov a honorárov z reklamy alebo zo sponzorstva. Ak existuje úzka súvislosť medzi predmetnými príjmami a osobným výkonom činnosti umelca a športovca v určitom štáte, predmetné príjmy môžu tiež spadať do rozsahu článku "Umelci a športovci". Úzku súvislosť medzi predmetnými príjmami a osobným výkonom činnosti umelca a športovca v určitom štáte je potrebné posudzovať z časového a tiež vecného hľadiska. Príkladom pre časovú úzku súvislosť je napr. ak profesionálnemu tenisovému hráčovi plynú príjmy za poskytnutie rozhovoru počas tenisového turnaja. Príkladom pre vecnú úzku súvislosť je napr. ak tenistovi plynú príjmy za uverejnenie jeho fotografie na plagáte, ktorý reklamuje tenisový turnaj na ktorom bude vykonávať osobnú činnosť. Ak neexistuje úzka súvislosť medzi predmetnými príjmami a osobným výkonom činnosti umelca a športovca v určitom štáte, predmetné príjmy spadajú do iných článkov zmluvy v závislosti od kvalifikácie predmetného príjmu.
Daňový rezident SR je po uplynutí zdaňovacieho obdobia povinný daňovo vyrovnať (priznať) v Slovenskej republike svoj celosvetový príjem. Pri vyrovnaní celosvetovej daňovej povinnosti v Slovenskej republike daňovník postupuje podľa slovenských daňových predpisov. Fyzická osoba má povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ak jej vyplynie povinnosť v zmysle § 32 zákona o dani z príjmov. Dvojitému zdaneniu predmetného príjmu zamedzí uplatnením príslušnej metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia (zápočet dane alebo vyňatie príjmov) vyplývajúcej z príslušnej zmluvy.
Ak dosiahne rezident SR predmetné príjmy v štáte, s ktorým Slovenská republika nemá upravené vzájomné daňové vzťahy prostredníctvom medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, pri vyrovnaní daňových povinností na území SR postupuje výlučne podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov platného v SR. V takom prípade daňový rezident neuplatní žiadnu metódu za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia, nakoľko k dvojitému zdaneniu nedochádza.
FAQ
Otázka č. 1 – Zdanenie príjmov slovenského hráča golfu za športovú činnosť vykonanú v Českej republike
Daňovník s bydliskom v SR vykonával v Českej republike činnosť profesionálneho športovca – golfistu. Kde bude tento daňovník zdaňovať svoje príjmy z predmetnej činnosti? Ak tieto príjmy zdaní v ČR, je povinný podať daňové priznanie aj na Slovensku? Zdania sa potom jeho príjmy dvakrát?
Odpoveď
Predpokladáme, že daňovník vykonávajúci v ČR profesionálnu športovú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba je považovaný na daňové účely za daňového rezidenta SR.
Podľa článku 16 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (238/2003 Z. z.) sa príjmy, ktoré poberá rezident SR ako na verejnosti vystupujúci umelec, a to ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec alebo ako hudobník, alebo ako športovec, z takýchto osobne vykonávaných činnosti v ČR môžu bez ohľadu na ustanovenia článkov 7 a 14 zdaniť v ČR. Zdaniteľnosť a spôsob zdanenia predmetného príjmu v ČR a prípadné ďalšie povinnosti daňovníka na území tohto štátu je potrebné posúdiť tiež podľa príslušných vnútroštátnych daňových predpisov ČR, na výklad ktorých nie je FR SR oprávnené.
Rezident SR je po uplynutí zdaňovacieho obdobia povinný daňovo vyrovnať v SR svoj celosvetový príjem prostredníctvom daňového priznania typ B. Uvedené príjmy z činnosti profesionálneho športovca sa zaradia do § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.
Všeobecnou metódou na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov plynúcich zo zdrojov na území ČR je podľa článku 22 zmluvy a § 45 ods. 1 zákona o dani z príjmov metóda zápočtu dane.
Otázka č. 2 – Príjmy slovenského speváka, ktorý vystupoval na koncerte vo Francúzsku
Spevák (rezident SR) mal v roku 2026 vyplatený honorár za umelecký výkon vo Francúzsku. Príjem mal znížený o zrazenú daň v zmysle francúzskej legislatívy. Je tento daňovník povinný podať daňové priznanie aj v SR?
Odpoveď
Daňový rezident SR má podľa § 2 písm. f) zákona o dani z príjmov povinnosť vyrovnať na území SR svoju tzv. celosvetovú daňovú povinnosť, t. j. nielen z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR, ale aj z príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí.
Ak v zdaňovacom období rezident SR dosiahol príjmy z činnosti umelca, ktorú vykonával vo Francúzsku, tieto príjmy podľa článku 18 Zmluvy medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Francúzskej republiky o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu (73/1975 Zb., ďalej len „zmluva“) podliehajú zdaneniu vo Francúzsku (v štáte výkonu činnosti). Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy a preto je povinný tento príjem uviesť vo svojom daňovom priznaní podanom v SR. Prípadnému dvojitému zdaneniu predmetného príjmu sa v zmysle článku 25 zmluvy zabráni uplatnením metódy zápočtu dane.
Otázka č. 3 – Príjmy slovenských umelcov za divadelné predstavenie odohraté v ČR
Umelci slovenského divadla odohrali predstavenie v českom divadle v ČR. Slovenské divadlo vystavilo faktúru českému divadlu, v ktorej bol zahrnutý honorár vystupujúcich slovenských umelcov, ako aj všetky ostatné náklady divadla spojené s týmto predstavením. V ktorom štáte a akým spôsobom sa zdaňujú uvedené príjmy?
Odpoveď
Podľa článku 16 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (238/2003 Z. z., ďalej len zmluva) príjmy umelca (rezidenta SR) za činnosť osobne vykonanú na území Českej republiky sú zdaniteľné na tomto území bez ohľadu na skutočnosť, či tomuto umelcovi plynú takéto príjmy priamo alebo prostredníctvom inej osoby (napr. prostredníctvom spoločnosti umelca, sprostredkovateľskej agentúry, zamestnávateľa umelca, resp. akejkoľvek inej sprostredkujúcej osoby).
Tento článok sa nevzťahuje na administratívny alebo podporný personál (napr. filmových kameramanov, producentov, filmových režisérov, choreografov, technický personál atď.) a ich príjem podlieha štandardným pravidlám článku 7 alebo článku 14.
Príjmy umelca vyplatené prostredníctvom inej osoby (napr. divadla) sú zdaňované rovnako ako príjmy vyplatené priamo umelcovi, pričom na účely zdanenia príjmov je potrebné identifikovať a rozlíšiť príjmy umelca za predstavenie a ostatné príjmy iných osôb.
Z uvedených skutočností vyplýva, že vyplácajúca osoba (české divadlo, t. j. rezident ČR) by mala uhradiť slovenskému divadlu na základe faktúry sumu, ktorá bude zahŕňať príjmy určené nerezidentným umelcom (rezidentom SR) zdanené zrážkovou daňou v zmysle českej legislatívy a príjmy ostatných osôb nezdanené (za predpokladu, že svoju činnosť v ČR nevykonávajú prostredníctvom stálej prevádzkarne).
