Cestovné náhrady zamestnancov sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa § 14 zákona o cestovných náhradách.
Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí:
- náhrada preukázaných cestovných výdavkov
- náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
- stravné,
- náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
- náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej
republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej
písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.
S účinnosťou od 1.1.2023 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 432/2022 takto:
- 6,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
- 10,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
- 15,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.
S účinnosťou od 1.6.2023 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 171/2023 takto:
- 7,30 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
- 10,90 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
- 16,40 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.
S účinnosťou od 1.10.2023 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 368/2023 takto:
- 7,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
- 11,60 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
- 17,40 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.
Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sú stanovené Opatrením MF SR č. 401/2012 z 12.12.2012.
Zamestnancovi môže zamestnávateľ poskytnúť pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške do 40 % stravného, ktoré však po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca zamestnancovi nepatrí. Toto vreckové poskytnuté zamestnancovi je však u zamestnanca zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.
Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky. Suma základnej náhrady je v roku 2023 stanovená nasledovne:
- od 1.9.2022 do 31.3.2023 je suma základnej náhrady za jeden km jazdy stanovená Opatrením MPSVaR č. 282/2022 Z. z. pre jednostopové vozidlá a trojkolky vo výške 0,063 eura a pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,227 eura.
- od 1.4.2023 do 30.6.2023 je suma základnej náhrady za jeden km jazdy stanovená Opatrením MPSVaR č. 88/2023 Z. z. pre jednostopové vozidlá a trojkolky vo výške 0,067 eura a pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,239 eura.
- od 1.7.2023 je suma základnej náhrady za jeden km jazdy stanovená Opatrením MPSVaR č. 247/2023 Z. z. pre jednostopové vozidlá a trojkolky vo výške 0,071 eura a pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,252 eura.
FAQ
Otázka č. 1– Vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste
Pri zahraničnej pracovnej ceste poskytol podnikateľ svojmu zamestnancovi vreckové vo výške 60 % z nároku na stravné. V akej výške je vreckové daňovým výdavkom?
Odpoveď
Podľa § 14 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové vo výške do 40 % stravného. Keďže vreckové je uznaným daňovým výdavkom iba vo výške, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách, daňovým výdavkom môže byť iba vreckové do sumy 40 % stravného. Suma nad 40 % poskytnutého vreckového bude nedaňovým výdavkom. Pre zamestnanca je vreckové príjmom podliehajúcim dani z príjmov zo závislej činnosti.
Otázka č. 2 – Stravné zabezpečené zamestnávateľom v plnom rozsahu
Zamestnanec fyzickej osoby - podnikateľa sa zúčastnil v apríli 2023 štvordňového školenia mimo pravidelného pracoviska. Na školení bola zamestnancovi poskytnutá strava, ktorá bola vyfakturovaná zamestnávateľovi v sume 60 eur. Môže si podnikateľ uplatniť túto sumu 60 eur do daňových výdavkov?
Odpoveď
Ak zamestnancovi vznikol nárok na stravné v prvý deň školenia v sume 6,80 eura, druhý a tretí deň školenia v sume 15,30 eura a vo štvrtý deň školenia znovu v sume 6,80 eura, potom na zamestnanca pripadá stravné vo výške 44,20 eura. Keďže daňovým výdavkom je iba suma stravného, na ktorú vznikol nárok podľa zákona o cestovných náhradách, do daňových výdavkov si podnikateľ ako zamestnávateľ môže uplatniť iba sumu 44,20 eura. Zostatok vo výške 15,80 eura je nedaňovým výdavkom.
Otázka č. 3 - Výdavky za ubytovanie
Zamestnanec pri vyúčtovaní pracovnej cesty predložil doklad za ubytovanie v hoteli v sume 500 eur za noc. Je tento výdavok daňovým výdavkom?
Odpoveď
Nakoľko zákon o cestovných náhradách nelimituje náhrady výdavkov za ubytovanie, daňovým výdavkom je výdavok preukázaný dokladom o zaplatení v plnej preukázanej výške.
Otázka č. 4 - Výdavky na stravovanie
Zamestnanec sa zúčastnil jednodňovej pracovnej porady mimo miesta svojho pravidelného pracoviska. Pri vyúčtovaní pracovnej cesty mu vznikol nárok na stravné v sume 7,30 eura. Môže zamestnávateľ toto stravné zaúčtovať do daňových výdavkov bez jeho preukázania účtovným dokladom o zaplatení za stravu?
Odpoveď
Suma stravného je určená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Ak pracovná cesta trvala od 5 do 12 hodín a zamestnancovi vznikol nárok na stravné v sume 7,30 eura, toto stravné zamestnanec nie je povinný preukázať dokladom o nákupe stravy. Z toho dôvodu stravné je daňovým výdavkom aj bez jeho preukázania riadnym účtovným dokladom o nákupe stravy.
Otázka č. 5 - Vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste
Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu do Nemecka, pričom mu poskytol aj vreckové vo výške 40 % zo stravného. Je toto vreckové daňovým výdavkom zamestnávateľa?
Odpoveď
Vreckové poskytnuté zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste vo výške do 40 % stravného je daňovým výdavkom, ale zároveň je aj pre zamestnanca príjmom zo závislej činnosti, ktorý sa zdaní v úhrne zdaniteľných príjmov v príslušnom kalendárnom mesiaci, nakoľko vreckové nie je cestovnou náhradou, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách. Je iba na rozhodnutí zamestnávateľa, či toto vreckové zamestnancovi poskytne.
Otázka č. 6 – Poskytovanie paušálnej cestovnej náhrady zamestnancovi
Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi paušálne cestovné náhrady za používanie jeho súkromného osobného motorového vozidla vypočítané podľa § 34 zákona o cestovných náhradách. Sú tieto paušálne cestovné náhrady daňovým výdavkom zamestnávateľa?
Odpoveď
Zamestnávateľ môže pristúpiť k paušalizácii náhrad v záujme zhospodárnenia a zníženia administratívnej náročnosti agendy v tejto oblasti. Paušalizácia nemôže obchádzať účel zákona o cestovných náhradách, napr. poskytovať cestovné náhrady zvýšené o cesty do zamestnania a pod. Paušalizovať náhrady je vhodné a účelné u tých zamestnancov, ktorým sú pravidelne určované porovnateľné podmienky pracovnej cesty. Takto vypočítané a vyplácané cestovné náhrady v súlade s ustanovením § 34 o cestovných náhradách sú aj daňovými výdavkami zamestnávateľa. Z pohľadu zamestnancov sa jedná o príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti.
Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi paušálne cestovné náhrady za používanie jeho súkromného osobného motorového vozidla vypočítané podľa § 34 zákona o cestovných náhradách. Sú tieto paušálne cestovné náhrady daňovým výdavkom zamestnávateľa?
Odpoveď
Zamestnávateľ môže pristúpiť k paušalizácii náhrad v záujme zhospodárnenia a zníženia administratívnej náročnosti agendy v tejto oblasti. Paušalizácia nemôže obchádzať účel zákona o cestovných náhradách, napr. poskytovať cestovné náhrady zvýšené o cesty do zamestnania a pod. Paušalizovať náhrady je vhodné a účelné u tých zamestnancov, ktorým sú pravidelne určované porovnateľné podmienky pracovnej cesty. Takto vypočítané a vyplácané cestovné náhrady v súlade s ustanovením § 34 o cestovných náhradách sú aj daňovými výdavkami zamestnávateľa. Z pohľadu zamestnancov sa jedná o príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti.
