- 5,10 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
- 7,60 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
- 11,60 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.
S účinnosťou od 1.5.2022 do 31.8.2022 bola výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 116/2022 takto:
- 6 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
- 9 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
- 13,70 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.
- 6,40 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
- 9,60 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
- 14,50 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.
Znamená to, že zaplatené nájomné za prenájom nehnuteľnosti, ktorú daňovník používa na bývanie v súvislosti s výkonom činnosti na inom mieste, ako je miesto, v ktorom je táto činnosť pravidelne vykonávaná, pričom prenajímateľ neposkytuje ubytovacie služby, nie je držiteľom živnostenského oprávnenia alebo obdobného oprávnenia na poskytovanie ubytovacích služieb a príjmy z prenájmu zaraďuje medzi príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP, nie je daňovým výdavkom daňovníka.
- do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách, pričom základnú náhradu za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách si môže uplatniť iba v prípade, ak daňovník nemal predmetné vozidlo zahrnuté v obchodnom majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, alebo
- vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.
Otázka č. 1- Stravné pri pracovnej ceste u podnikateľa
Podnikateľ má miesto podnikania Trenčín. Dňa 23.2.2022 bol na pracovnej ceste za svojim obchodným partnerom v Bratislave. Pracovná cesta trvala 8 hodín. Môže si do výdavkov uplatniť „diety“?
Odpoveď
Áno, na stravovanie v rámci pracovnej cesty si môže uplatniť do daňových výdavkov stravné v sume 5,10 eur. Tento výdavok na stravovanie nie je povinný preukázať dokladom o nákupe stravy.
Otázka č. 2- Stravné a vreckové pri pracovnej ceste v zahraničí
Podnikateľ bol v marci 2022 na týždňovej pracovnej ceste v Nemecku. Môže si uplatniť do daňových výdavkov stravné a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste?
Odpoveď
Do daňových výdavkov si môže uplatniť výdavky na stravovanie v sume základnej sadzby stravného stanoveného pre Nemecko, a to najviac 45 eur za deň, ak zahraničná pracovná cesta mimo územia SR trvala v kalendárnom dni viac ako 12 hodín. Vreckové nie je daňovým výdavkom podnikateľa.
Otázka č. 4 - Výpočet výdavkov na cestovanie pri použití vlastného motorového vozidla
Podnikateľ vykonal pracovnú cestu z Banskej Bystrice do Bratislavy. Na cestovanie využil vlastné osobné motorové vozidlo, ktoré mal v rokoch 2016 až 2020 zaradené do obchodného majetku. Toto vozidlo v novembri 2020 vyradil z obchodného majetku. Spotreba PHL podľa osvedčenia o evidencii vozidla je 7,5 l/100 km. Na pracovnej ceste prešiel celkom 480 km. Podľa dokladu o nákupe PHL zaplatil za 1 liter benzínu 1,50 eura. Ako vypočíta výdavky na spotrebu PHL?
Odpoveď
Ak sa daňovník rozhodol uplatňovať skutočné preukázateľné výdavky na cestovanie, potom do daňových výdavkov si môže zahrnúť výdavky na spotrebované PHL vo výške 54 € [(480x7,5):100= 36 litrov x 1,5 = 54 eur]. Nakoľko podnikateľ využil na cestovanie motorové vozidlo, ktoré mal v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach zaradené v obchodnom majetku, nevzniká mu nárok na uplatnenie základnej náhrady za každý jeden km jazdy.
Daňovník najazdí podľa stavu tachometra na začiatku a na konci roka celkom 6 500 km. Pohonné hmoty nakúpi podľa bločkov z ERP v celkovej hodnote 682 eur. Akú sumu si môže zahrnúť do daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak vozidlo nemá zaradené v obchodnom majetku?
Odpoveď
Daňovník si môže uplatniť sumu do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu PHL , t. j. najviac 341 eur.
Otázka č. 8 - použitie vypožičaného vozidla
Podnikateľ vykonávajúci činnosť na základe živnostenského oprávnenia použil na pracovnú cestu osobné motorové vozidlo vypožičané od svojho otca. Môže si do daňových výdavkov uplatniť základnú náhradu za každý jeden kilometer jazdy?
Odpoveď
Nakoľko daňovník nepoužil na pracovnej ceste vlastné osobné motorové vozidlo, ale osobné motorové vozidlo vypožičané, nevzniká mu nárok na uplatnenie základnej náhrady za každý jeden kilometer jazdy.
Otázka č. 9 - uplatnenie základnej náhrady pri používaní motorového vozidla patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
Obidvaja manželia vykonávajú podnikateľskú činnosť a obidvaja manželia využívajú na pracovné cesty vlastné osobné motorové vozidlo nezaradené do obchodného majetku, ktoré patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Môžu si obidvaja manželia uplatňovať základnú náhradu za každý jeden kilometer jazdy, ak sa rozhodnú uplatňovať skutočné preukázané výdavky na cestovanie?
Odpoveď
Keďže pri osobnom motorovom vozidle patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vlastníkom rovnako manžel, ako aj manželka, obidvaja spĺňajú podmienku vlastníctva tohto vozidla a obidvaja si môžu uplatniť základnú náhradu za každý kilometer jazdy v súvislosti s pracovnou cestou, ak preukazujú skutočné výdavky na cestovanie.
Otázka č. 10 - určenie zdaňovacieho obdobia pre cestovné náhrady
Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť a účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva uskutočňoval v roku 2021 pracovné cesty. Cestovné náhrady si však vyplatil až v roku 2022, pričom tieto cestovné náhrady nezaúčtoval v roku 2021 do daňových výdavkov. Môžu byť výdavky zaúčtované v roku 2022 vynaložené na pracovné cesty v roku 2021 daňovým výdavkom v zdaňovacom období 2022?
Odpoveď
Podľa § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. To znamená, že všetky daňové výdavky vzniknuté v príslušnom zdaňovacom období musia byť zaúčtované alebo zaevidované v daňovej evidencii daňovníka v tomto zdaňovacom období, aby bol správne určený základ dane daňovníka. Výdavky vzniknuté v súvislosti s tzv. pracovnými cestami daňovníka musia byť zaúčtované alebo zaevidované v tom zdaňovacom období, v ktorom boli skutočne vynaložené. Ak daňovníkovi vznikol výdavok za ubytovanie na pracovnej ceste v roku 2021, ktorý skutočne uhradil v roku 2021, tento výdavok ovplyvňuje základ dane zdaňovacieho obdobia 2021. Rovnako aj výdavky vzniknuté v roku 2021 v súvislosti s nákupom pohonných hmôt v roku 2021 predstavujú výdavky zdaňovacieho obdobia 2021. Ak je daňovník aj účtovnou jednotkou, je povinný podľa § 3 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovať jednotlivé účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia.
Výdavky daňovníka s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti v súvislosti s výkonom jeho činnosti v inom mieste ako je miesto jeho pravidelného vykonávania činnosti, nemožno stotožňovať s výdavkami na pracovné cesty zamestnancov, na ktoré im vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách, a ktoré sú poskytované v lehote splatnosti podľa zákona o cestovných náhradách.
Otázka č. 11 - zahraničná pracovná cesta
Daňovník má vydané živnostenské oprávnenie na vedenie cudzieho motorového vozidla. Môže si uplatňovať do daňových výdavkov stravné pri zahraničnej pracovnej ceste?
Odpoveď
Daňovými výdavkami sú aj výdavky daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste ako je miesto, v ktorom daňovník činnosť pravidelne vykonáva, t. j. výdavky na tzv. pracovné cesty.
Miestom pravidelného vykonávania činnosti môže byť miesto, kde má daňovník zriadenú svoju prevádzku alebo kanceláriu. U daňovníkov, u ktorých je vzhľadom na charakter vykonávanej činnosti obtiažne vymedziť miesto pravidelného vykonávania činnosti, je možné považovať za miesto pravidelného vykonávania činnosti aj miesto podnikania uvedené v živnostenskom oprávnení.
Ak teda daňovník vykonáva práce v zahraničí v rámci svojich pracovných ciest, potom výdavky vznikajúce s týmito pracovnými cestami sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. e) cit. zákona, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste, a to najviac vo výške podľa zákona o cestovných náhradách. Podľa § 13 zákona o cestovných náhradách pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia SR je rozdelený na 3 časové pásma. Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného ustanovenej Opatrením MF SR č. 401/2012 z 12.12.2012.
Teda stravné sa počíta za každý kalendárny deň pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky.
Otázka č. 12 - používanie motorového vozidla pri nezaplatení dane z motorových vozidiel
Daňovník s príjmami zo živnosti používal v roku 2022 na pracovné cesty vlastné osobné motorové vozidlo nezaradené do obchodného majetku, pričom v januári 2023 nezaplatí daň z motorových vozidiel za toto vozidlo za rok 2022. Môže si v zdaňovacom období 2022 uplatniť cestovné náhrady za používanie tohto motorového vozidla, keď nebude mať zaplatenú daň z motorových vozidiel za rok 2022?
Odpoveď
Uplatňovanie cestovných náhrad, ako aj výdavkov na cestovanie pri používaní vlastného osobného motorového vozidla nezaradeného do obchodného majetku, nie je podmienené zaplatením dane z motorových vozidiel, a z toho dôvodu výdavky na cestovanie môžu byť daňovými výdavkami. Pri nesplnení si povinnosti podania daňového priznania k dani z motorových vozidiel a zaplatenia tejto dane bude daňovníkovi zo strany správcu dane vyrubená sankcia.
