Daňovými výdavkami sú v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na:
- bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,
- starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia,
- vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa, vlastné vzdelávacie zariadenia,
- odmenu za produktívnu prácu najviac do výšky 100 % z hodinovej minimálnej mzdy, podnikové štipendium, hmotné zabezpečenie žiaka, poskytovanie praktického vyučovania a na prevádzku
strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov (od 1.9.2018),
- príspevky na stravovanie zamestnancov podľa Zákonníka práce, od 1.1.2019 aj príspevky na rekreáciu zamestnancov a od 1.1.2020 príspevky na športovú činnosť dieťaťa v rozsahu ustanovenom §152a Zákonníka práce.
- mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi,
- výdavky na poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov a preddavky na daň zrazené podľa § 35 z tohto nepeňažného príjmu (od 1.1.2015)
- podnikové štipendiá poskytované študentom vysokých škôl podľa osobitného predpisu.
- príspevok na štátom podporované nájomné bývanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených v §152c Zákonníka práce v súvislosti s realizáciou sociálnej politiky zamestnávateľa s účinnosťou od 1.1.2023.
S účinnosťou od 1.1.2015 došlo k zmene ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá náhrada.
V nadväznosti na toto ustanovenie je upravené aj ustanovenie § 21 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov.
Vykonanou úpravou predmetných ustanovení zákona o dani z príjmov je poskytovanie tzv. zamestnaneckých benefitov zamestnancom ich zamestnávateľom nad rámec stanovených limitov v osobitných predpisoch považované za daňový výdavok zamestnávateľa v prípade, ak poskytnuté zamestnanecké benefity (peňažné alebo nepeňažné plnenia) predstavujú pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov a sú súčasťou zdaniteľnej mzdy a vymeriavacích základov na povinné zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie. Poskytnutie benefitu musí byť upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v Zákonníku práce.
FAQ
Otázka č. 1 – Výdavky na pitný režim zamestnancov
Zamestnávateľ kupuje svojim zamestnancom - pracovníkom na stavbách minerálky. Budú výdavky na nákup minerálok uznaným daňovým výdavkom u zamestnávateľa?
Odpoveď
Zamestnávateľovi vyplýva povinnosť zabezpečovať zamestnancom podľa vnútorného predpisu pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života a zdravia z ust. § 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto povinnosť vyplýva aj z § 6 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 247/2006 Z.z. pri zvýšenej záťaži teplom. V prípade ak zamestnávateľ poskytne zamestnancom nealkoholické nápoje v súlade s osobitným predpisom, náklady na ich obstaranie sú uznané za daňové výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov za predpokladu, že uvedený daňový výdavok zároveň spĺňa podmienky uvedené v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.
Otázka č. 2 – Výdavok na poistenie zodpovednosti za škodu
Spoločnosť zaplatila konateľovi zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti. Budú výdavky na platenie poistného daňovými výdavkami spoločnosti?
Odpoveď
Poistné platené zamestnávateľom na základe poistnej zmluvy, ktorú zamestnávateľ uzavrel s komerčnou poisťovňou na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti nie je možné považovať za poistné, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť a preto poistné platené za tento druh poistenia je dobrovoľným plnením zamestnávateľa. Uvedený výdavok možno na strane zamestnávateľa považovať za daňový výdavok v prípade, ak toto nepeňažné plnenie je súčasťou zdaniteľnej mzdy zamestnanca a vymeriavacích základov pre povinné zdravotné a sociálne poistenie a poskytnutie benefitu je upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v Zákonníku práce.
Otázka č. 3 – Výška stravného ako daňový výdavok zamestnávateľa
Zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom príspevky na stravovanie. Do akej výšky sú tieto príspevky uznaným daňovým výdavkom u zamestnávateľa?
Odpoveď
Podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom aj výdavok na príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom je Zákonník práce. Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný prispievať zamestnancovi na stravovanie najmenej vo výške 55% hodnoty jedla a najviac do výšky 55% stravného pri pracovnej ceste v dĺžke 5-12 hodín, čo je podľa Opatrenia ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR od 1.06.2023 stravné vo výške 7,300 eur. To znamená, že zamestnávateľ si môže dať do výdavkov najviac 4,02 eur za jedného zamestnanca a deň.
Otázka č. 4 - Poskytnutie príspevku na životné poistenie zamestnanca
Daňovník poskytuje zamestnancom benefit vo forme príspevkov na životné poistenie. Budú tieto výdavky u zamestnávateľa aj daňovými výdavkami?
Odpoveď
Ak si zamestnávateľ so zamestnancom v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo inom internom akte zamestnávateľa dohodnú poskytnutie benefitu – príspevku na životné poistenie zamestnanca, tento príspevok predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti a možno ho podľa zákona o dani z príjmov považovať za daňový výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov spoločnosti, ktorá ho poskytne, za podmienky, že bol zamestnancovi zdanený ako príjem zo závislej činnosti, z ktorého vzniká následne aj povinnosť odviesť odvody ako z príjmov zo závislej činnosti.
Otázka č. 5 - Nákup kávovaru, mikrovlnky, televízora a pod. pre zamestnancov.
Spoločnosť pre svojich zamestnancov nakúpila televízor, kávovar, mikrovlnku, ventilátor, obrazy, rádio a iné dekorácie ako vybavenie kancelárie. Budú tieto výdavky u zamestnávateľa aj daňovými výdavkami?
Odpoveď
Uvedené výdavky možno považovať za daňové výdavky nie ako výdavky na pracovné a sociálne účely (pretože to neprikazuje osobitný predpis), ale na základe definície daňového výdavku uvedenej v §2 písm. i) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého daňovým výdavkom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a nie je poskytnutý na osobné účely zamestnancov. Vhodné je vypracovanie internej smernice zamestnávateľa.
