Medzinárodný prenájom pracovnej sily

Problematika zdaňovania príjmov zo závislej činnosti nerezidentov SR, ktorí vykonávajú závislú činnosť na území SR a ide o tzv. „medzinárodný prenájom pracovnej sily“, je riešená v § 5 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že aj keď z právneho hľadiska bude uzavretý pracovný vzťah medzi zahraničným zamestnancom (daňovým nerezidentom) a zahraničným „právnym“ zamestnávateľom (daňovým nerezidentom), ale tento zamestnanec bude vykonávať prácu na území SR pre slovenského objednávateľa práce podľa jeho pokynov a príkazov, tento sa pre daňové účely stane jeho „ekonomickým“ zamestnávateľom. Splnenie ekonomického zamestnávania na území SR zakladá oprávnenie SR na zdanenie príjmu zamestnanca na území SR, pričom slovenský "ekonomický" zamestnávateľ má povinnosť vybrať preddavok na daň tomuto zamestnancovi zo mzdy.
S účinnosťou od 1.1.2016 sa v ustanovení § 5 ods. 4 zákona o dani z príjmov dopĺňa, že preddavok na daň vyberie zahraničný zamestnávateľ, ak má na území SR organizačnú zložku, prostredníctvom ktorej vykonáva svoju činnosť. Táto organizačná zložka sa stáva zahraničným platiteľom dane podľa § 48 zákona o dani z príjmov v rozsahu mzdy vyplácanej zamestnancovi pracujúcemu pre slovenského ekonomického zamestnávateľa.
 

FAQ

Otázka č. 1
Spoločnosť A (daňový rezident SR) vysiela v súlade so zákonníkom práce zamestnancov do ČR, a to konkrétne do spoločnosti B (daňový rezident ČR). Doba vyslania zamestnancov do ČR je kratšia ako 183 dní. Mzdu bude počas tohto obdobia vyplácať zamestnancom naďalej spoločnosť A a následne vzniknuté mzdové náklady prefakturuje spoločnosti B.
Odpoveď
V danom prípade nejde o vyslanie zamestnancov, ale o tzv. medzinárodný prenájom pracovnej sily.
Pre zdanenie príjmov zo závislej činnosti v prípadoch „tzv. medzinárodného prenájmu pracovnej sily“ je potrebné prekvalifikovať osobu zamestnávateľa. Napriek tomu, že z právneho hľadiska bude naďalej formálnym „právnym“ zamestnávateľom slovenský poskytovateľ pracovnej sily, na daňové účely sa skutočným („ekonomickým“) zamestnávateľom stane zahraničný (český) objednávateľ (užívateľ) pracovnej sily, u ktorého bude daňovník (rezident SR) vykonávať činnosť podľa jeho pokynov a príkazov, resp. v jeho mene a na jeho zodpovednosť.
Ak je v zmysle uvedeného skutočným ekonomickým zamestnávateľom český užívateľ pracovnej sily, príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území ČR sú podľa zmluvy zdaniteľné na území ČR bez ohľadu na dĺžku výkonu tejto činnosti.

V súlade s § 35 ods. 8 písm. b) zákona o dani z príjmov slovenský „právny“ zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevyberie preddavok na daň podľa predchádzajúcich odsekov, ak ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevyberie preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa uvedeného ustanovenia (§ 35), ak v momente „výplaty“ zdaniteľnej mzdy zamestnancovi objektívne vie, že táto zdaniteľná mzda je fakticky zdaňovaná tiež v štáte výkonu závislej činnosti zamestnanca.
Po skončení príslušného zdaňovacieho obdobia je takýto daňovník vo všeobecnosti povinný vysporiadať si svoje celosvetové príjmy na území SR prostredníctvom podaného daňového priznania v súlade s § 32 zákona o dani z príjmov v lehote podľa § 49 tohto zákona.
Daňovník (zamestnanec) ako rezident SR uvedie v daňovom priznaní príjmy zo zdrojov na území SR ako aj príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v ČR. Následne môže využiť zvýhodnený postup a v daňovom priznaní uplatniť za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia metódu vyňatia príjmov v zmysle § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov, ak boli jeho príjmy zo závislej činnosti v ČR preukázateľné zdanené a ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší. Výraz preukázateľne zdanené znamená, že predmetný príjem bol v príslušnom štáte podrobený zdaneniu bez ohľadu na výšku dane zaplatenej v tomto štáte po uplatnení nezdaniteľných častí, resp. úľav podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto štátu.

Otázka č. 2
Český zamestnávateľ poskytne svojho zamestnanca (rezidenta ČR) slovenskej spoločnosti (daňový rezident SR) na obdobie 4 mesiacov, kde bude vykonávať svoju činnosť pre potreby a v záujme slovenskej spoločnosti. Mzdu bude počas tohto obdobia vyplácať zamestnancovi naďalej český zamestnávateľ a následne vzniknuté mzdové náklady prefakturuje slovenskej spoločnosti. Český zamestnávateľ nemá v SR zriadenú organizačnú zložku, ani mu nevznikla stála prevádzkareň v SR.
Odpoveď
V prípade „tzv. medzinárodného prenájmu pracovnej sily“ je potrebné prekvalifikovať osobu zamestnávateľa. Napriek tomu, že z právneho hľadiska bude naďalej  formálnym „právnym“ zamestnávateľom český poskytovateľ pracovnej sily, na daňové účely sa skutočným („ekonomickým“) zamestnávateľom stane slovenský objednávateľ (užívateľ) pracovnej sily, u ktorého bude nerezidentný daňovník vykonávať činnosť podľa jeho pokynov a príkazov, resp. v jeho mene a na jeho zodpovednosť.
Koncept skutočného („ekonomického“) zamestnávateľa je uvedený v ustanovení § 5 ods. 4 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého je zamestnávateľom aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky), pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí (tzn. prostredníctvom zahraničného právneho zamestnávateľa).
Pri prekvalifikovaní osoby zamestnávateľa je potrebné skúmať, či slovenský objednávateľ (užívateľ) pracovnej sily spĺňa základné charakteristické znaky skutočného („ekonomického“) zamestnávateľa.
V prípade splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 5 ods. 4 zákona o dani z príjmov je za zamestnávateľa (platiteľa dane) na daňové účely považovaný daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (slovenský „ekonomický“ zamestnávateľ). Tento zamestnávateľ má u takto „prenajatých“ nerezidentných zamestnancov vykonávajúcich závislú činnosť na území Slovenskej republiky a poberajúcich zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti rovnaké povinnosti ako v prípade tuzemských rezidentných zamestnancov podľa § 35 až § 40 zákona o dani z príjmov (vyberanie a platenie preddavkov, vedenie mzdových listov, uvádzanie v prehľadoch a hláseniach a pod.).

Otázka č. 3
Český zamestnávateľ poskytne svojho zamestnanca (rezidenta ČR) slovenskej spoločnosti (daňový rezident SR), kde bude vykonávať svoju činnosť pre potreby a v záujme slovenskej spoločnosti. Mzdu bude počas tohto obdobia vyplácať zamestnancovi naďalej český zamestnávateľ a následne vzniknuté mzdové náklady prefakturuje slovenskej spoločnosti. Český zamestnávateľ má v SR zriadenú organizačnú zložku, ktorá však vykonáva inú činnosť ako je činnosť slovenskej spoločnosti. Kto sa v takom prípade stáva v SR platiteľom dane zo závislej činnosti – slovenská spoločnosť („ekonomický“ zamestnávateľ) alebo český zamestnávateľ prostredníctvom svojej OZ na území SR?
Odpoveď
V zmysle znenia § 5 ods. 4 zákona dani z príjmov je s účinnosťou od 1.1.2016 zamestnávateľom aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.
Podľa § 48 ods. 2 zákona o dani z príjmov v prípade uvedenom v § 5 ods. 4 nie je platiteľom dane fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí. To neplatí, ak ide o osobu so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, keď je platiteľom dane táto osoba v rozsahu poskytnutej mzdy.
Z novelizovaného ustanovenia § 5 ods. 4 a  § 48 ods. 2 zákona o dani z príjmov vyplýva, že osoba s bydliskom alebo so sídlom v zahraničí, ktorá prenajíma svojich zamestnancov osobe s bydliskom alebo so sídlom na území SR a  ktorá má zároveň na tomto území zriadenú organizačnú zložku, má postavenie platiteľa dane v rozsahu poskytnutej mzdy týmto zamestnancom. Podľa platného znenia zákona nie je relevantné skúmať, na aký účel bola táto organizačná zložka na území Slovenskej republiky zriadená.
Z uvedeného vyplýva, ak zahraničný poskytovateľ pracovnej sily má na  území SR zriadenú organizačnú zložku, povinnosti platiteľa dane v rozsahu miezd poskytnutých „prenajatým“ zamestnancom prechádzajú od 1.1.2016 zo slovenského užívateľa pracovnej sily na túto zahraničnú osobu.