Otázka
Z dôvodu mimoriadnej situácie s korona vírusom museli zamestnanci spoločnosti pracovať z domu (home office). Nejde o domácku prácu, resp. teleprácu v zmysle § 52 Zákonníka práce, nakoľko ide len o prácu z domu v mimoriadnej situácii. Keďže spoločnosť podniká v oblasti poskytovania IT služieb, tak títo zamestnanci potrebujú na to, aby mohli poskytovať podporu pre našich klientov cez internet zo svojho domu, zriadenie tzv. pevnej IP adresy. Ak bude doklad za poskytnutie služby - zriadenie pevnej IP adresy vystavený na zamestnanca (t. j. nie na našu firmu) a zamestnanec ho dá našej firme preplatiť, je možné tento výdavok považovať za daňový výdavok v zmysle zákona o dani z príjmov?
Odpoveď
Zákon o dani z príjmov neobsahuje ustanovenia osobitne upravujúce postup pri zahrnovaní výdavkov (nákladov) vynaložených na zriadenie IP adresy za účelom výkonu práce zamestnancov v domácom prostredí z dôvodu
mimoriadnej situácie s korona vírusom do daňových výdavkov. Z uvedeného dôvodu je potrebné daňovú uznateľnosť takýchto výdavkov posudzovať podľa všeobecnej definície daňového výdavku uvedeného v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.
Daňovým výdavkom podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pre uznanie výdavkov (nákladov) vynaložených na zriadenie IP adresy do daňových výdavkov daňovníka musia byť splnené predovšetkým základné podmienky daňového výdavku vymedzené v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j. musí byť preukázané, že uvedené výdavky (náklady) zamestnávateľa v súvislosti s prácou zamestnancov skutočne vznikli, musí ísť o výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania zdaniteľných príjmov zamestnávateľa a rovnako musia byť predmetné výdavky (náklady) správne zaúčtované z hľadiska ich vecnej a časovej súvislosti.
V nadväznosti na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky zastávame názor, že ak má
zamestnávateľ možnosť s ohľadom na charakter práce zamestnancov zabezpečiť výkon ich práce z domu, je možné výdavok (náklad) zamestnávateľa na zriadenie pevnej IP adresy jednotlivých zamestnancov považovať za daňový výdavok zamestnávateľa za predpokladu, že ide o výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov.
V súlade s § 24 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Ako dôkaz možno v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (napr. evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim).
V súvislosti so zriadením a využívaním pevnej IP adresy je potrebné, aby zamestnávateľ interným predpisom upravil podmienky a rozsah využívania zriadených pevných IP adries, zostavil zoznam zamestnancov, ktorým bola pevná IP adresa zriadená a zároveň priložil všetky relevantné doklady preukazujúce spôsob a výšku úhrady za poskytnutie tejto služby, ktoré môže použiť ako dôkaz pri dokazovaní daňového výdavku.
Stanovisko vydané dňa 9.6.2020
