Do základu dane po zaplatení alebo prijatí úhrady

Súčasťou základu dane len po zaplatení sú  od 1.1.2015 položky uvedené v § 17 ods.19 zákona o dani z príjmov. Sú to:
  • kompenzačné platby u ich dlžníka vyplácané v zmysle § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach;
  • výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie. Prenajímateľ zahrnie vyfakturované nájomné do základu dane v súlade s účtovníctvom;
  • výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu - tieto  výdavky (náklady) sú u dlžníka daňovým výdavkom až po zaplatení, u veriteľa sa zahŕňajú do základu dane až po ich prijatí,
  • provízie za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv (§ 642 až 672a Obchodného zákonníka). Ide o provízie uhrádzané  fyzickej osobe alebo právnickej osobe (do 31.12.2014 sa podľa § 19 ods.4 zákona o dani z príjmov podmienka zaplatenia vzťahovala len na  provízie uhrádzané fyzickej osobe). Pre uplatnenie zaplatenej provízie do daňových výdavkov sa súčasne   zaviedol limit, a to do výšky  20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Tento limit sa nevzťahuje na banku a pobočku zahraničnej banky, Exportno-importnú banku Slovenskej republiky, poisťovňu, pobočku poisťovne z iného členského štátu a  pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu, pobočku zaisťovne z iného členského štátu a pobočku zahraničnej zaisťovne a ostatné subjekty podľa osobitného predpisu;
  • výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov vyplácané, poukazované alebo pripisované v prospech daňovníka nezmluvného štátu - tieto  výdavky sú u daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, súčasťou základu dane až po zaplatení a  po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov alebo § 44 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ak mu takéto povinnosti vznikli. Predpokladom pre uplatnenie týchto výdavkov (nákladov) v základe dane daňovníka je teda nielen zaplatenie, ale súčasne aj odvedenie zrazenej dane a splnenie si oznamovacej povinnosti;
  • výdavky (náklady) na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2; 
  • výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov -  okrem podmienky zaplatenia sa u týchto výdavkov  ustanovuje aj podmienka  zahrnovania do základu dane  rovnomerne počas doby  platnosti noriem a certifikátov, najviac počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky zaplatené, pričom výdavky na normy a certifikáty neprevyšujúce obstarávaciu cenu 2 400 eur sa zahrnú do základu jednorazovo;
  • výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe podľa § 50 a § 51 zákona o športe poskytnuté počas obdobia trvania tejto zmluvy - zaplatené sponzorské  bude u sponzora považované za daňový výdavok v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období za podmienky, že  v tomto zdaňovacom období vykáže kladný základ dane. Za daňový výdavok sa nepovažuje sponzorské poskytnuté amatérskemu športovcovi uvedenému v  § 4 ods. 4 písm. a), c) a d) zákona o športe okrem športového reprezentanta podľa § 29 ods. 2 zákona o športe;

  • výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov;

  • daň z poistenia platená poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia podľa osobitného predpisu.

FAQ

Otázka č.1 – Zaplatená kompenzačná platba dodávateľom tepla
Dodávateľ tepla  uhradil spoločnosti  kompenzačnú platbu  podľa zákona č. 250/ 2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach za nedodržanie štandardy kvality vo výške 2 000 €. Z úhrady  zrazil daň podľa § 43 ods.3 písm. m) zákona o dani z príjmov sadzbou dane 19 %.  Ako bude dlžník a  veriteľ postupovať?
Odpoveď
Zaplatená kompenzačná platba zaúčtovaná  u dlžníka na účte 544 je súčasťou základu dane. V spoločnosti (u veriteľa) je kompenzačná platba zaúčtovaná  na účte 644  pri zistení základu dane odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia, pretože ide o príjem, pri ktorom vybratím dane zrážkou sa daňová povinnosť považuje za splnenú.
 
Otázka č.2 – Nájomné platené fyzickej osobe
Spoločnosť prenajíma  od fyzickej osoby – podnikateľa  nebytové priestory za dohodnuté mesačné nájomné 2 000 €. Na nájomnom zúčtovanom  na účte 518 v roku 2019 dlhuje  k 31.12.2019 sumu 4 000 €. Uvedené nájomné zaplatí spoločnosť fyzickej osobe až v roku 2020. V ktorom zdaňovacom období bude nájomné súčasťou základu dane?
Odpoveď
Keďže je nájomné  podľa § 17 ods.19 písm. b) zákona o dani z príjmov u nájomcu daňovým výdavkom až po zaplatení, nájomné vo výške  4 000 €   je v roku 2019 pripočítateľnou položkou  k výsledku hospodárenia. Do základu dane sa nájomné zahrnie až po zaplatení, t.j. v roku 2020. Úprava sa v roku 2020  vykoná  pri zistení základu dane  odpočítaním  sumy 4 000 € od výsledku hospodárenia.
 
Otázka č.3 – Nájomné platené právnickej osobe
Spoločnosť si prenajala od inej právnickej osoby   nákladné motorové vozidlo na obdobie  od 1.12.2019 do 28.2.2020. Mesačné nájomné bolo dohodnuté vo výške 1 000 €. Spoločnosť  uhradila nájomné spolu za 3 mesiace, t.j. vo výške 3 000 €, dňa 2.1.2020. V ktorom zdaňovacom období bude nájomné súčasťou základu dane?
Odpoveď
Nájomca nemôže považovať nájomné pripadajúce na december 2019 za daňový výdavok tohto roka, keďže k úhrade nájomného  došlo až v roku 2020. Spoločnosť je teda povinná  nájomné zaúčtované v nákladoch v roku 2019 vo výške 1 000 € pri zistení základu dane k výsledku hospodárenia pripočítať. Do základu dane sa nájomné za december zahrnie až po zaplatení, t.j. v roku 2020.  Nájomné zaplatené v roku 2020 za mesiac január a február 2020,  bude v roku 2020 uznaným  daňovým výdavkom.

Otázka č.4  - Výdavky  za poskytnutie práva  na použitie  poukazované v prospech nerezidenta
Spoločnosť má uzatvorenú licenčnú zmluvu na využívanie ochrannej známky a dizajnov  s majiteľom priemyselných práv, ktorý je nerezidentom SR. Licenčné poplatky vyplývajúce zo zmluvy  fakturuje poskytovateľ licencie (majiteľ) mesačne vo výške 150 €. K 31.12.2019 spoločnosť nemá uhradené  faktúry  vo výške 450 €. Vzťahuje sa § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov  na nezaplatené faktúry týkajúce sa licenčných poplatkov?
Odpoveď
Keďže podstatou týchto príjmov je to, že vlastník poskytuje inej osobe právo na dočasné užívanie veci počas dohodnutej doby za dohodnutú odplatu, čo je veľmi blízke nájomnému v zmysle Občianskeho zákonníka, ustanovenie  § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov sa   použije aj na výdavky (náklady) na nájomné poukazované v prospech nerezidenta, ktoré sa vzťahujú k príjmom podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 1, 2 a 4 a písm. f) zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov za prevod vlastníckeho práva.  Ak  teda spoločnosť sumu  licenčných poplatkov vo výške 450 € za užívanie ochrannej známky a dizajnov zaúčtovanú do nákladov do konca zdaňovacieho obdobia roka 2019 nezaplatí, uvedená suma je  pri zistení základu dane  položkou zvyšujúcou  výsledok hospodárenia .

Otázka č.5  - Výdavky  súvisiace s prenájmom nehnuteľnosti u nájomcu
Spoločnosť má uzatvorenú zmluvu na prenájom nehnuteľnosti. Platby za nájom a služby spojené s užívaním nehnuteľnosti (platby za dodávku elektrickej energie, vody, tepla na vykurovanie a teplej úžitkovej vody, plynu, upratovanie spoločných priestorov a odvoz odpadu) má  s prenajímateľom v  nájomnej zmluve dohodnuté oddelene, a to mesačné nájomné vo výške 200 € a platby za služby vo výške 200 €. K  31.12. 2019 spoločnosť eviduje  nezaplatené faktúry za mesiac november a december v celkovej sume 800 €, z toho 400 € za prenájom a 400 € za súvisiace služby vrátane  energií. Vzťahuje sa podmienka zaplatenia len na nájomné alebo aj  na služby súvisiace s prenájmom vrátane energií?
Odpoveď
Tak ako sú posudzované príjmy z prenájmu u prenajímateľa, je potrebné posudzovať aj výdavky (náklady) súvisiace s prenájmom u nájomcu. Ak sú platby v nájomnej zmluve dohodnuté oddelene za nájom a oddelene za služby súvisiace s prenájmom vrátane energií a nájomca ich platí prenajímateľovi, na strane prenajímateľa sú všetky tieto platby považované za príjmy z prenájmu. Na strane nájomcu sa všetky tieto výdavky (náklady) posudzujú podľa § 17 ods.19 písm. b) zákona o dani z príjmov  a sú súčasťou základu dane až po zaplatení. Nájomné  vrátane súvisiacich služieb nezaplatené do 31.12.2019 v  celkovej sume 800 € nie je  uznaným daňovým výdavkom a pri zistení základu dane sa  uvedie ako  položka zvyšujúca výsledok hospodárenia..

Otázka č. 6 - Čiastočná úhrada záväzku platiteľom DPH
Spoločnosť  v roku 2019 prenajala hmotný majetok za ročné nájomné  vo výške 1 000 € + DPH 200 € . Tento záväzok v roku 2019  uhradila len čiastočne a  k 31.12.2019 vykazuje nezaplatený zostatok záväzku. V akej výške má spoločnosť započítať čiastočnú úhradu záväzku na zaúčtovaný náklad?
Odpoveď
Od 1.1.2016  zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov  umožňuje aj osobitný režim odpočtu DPH, a to v § 68d ods. 5, kde sa priamo uvádza, že právo odpočítať daň z tovarov a služieb, ktorú voči platiteľovi, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68d ods. 2 uplatnil iný platiteľ, vzniká dňom zaplatenia za tovar alebo službu platiteľom podľa § 68d ods. 2 dodávateľovi. Ak platiteľ podľa § 68d ods. 2 zaplatí len časť protihodnoty za tovar alebo službu, právo odpočítať daň vzniká pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil. To znamená, že čiastočná úhrada záväzku za nájomné by mala byť v pomernej časti priradená k nákladu aj k DPH.

Otázka č.7 – Nezaplatená marketingová štúdia
Spoločnosť si objednala vypracovanie marketingovej  štúdie, ktorej cieľom bolo zmapovanie možnosti uplatnenia sa na trhu v zadanom území. Dodávateľ vyfakturoval spracovanú marketingovú štúdiu  dňa 15. 11. 2019 v cene 20 000 €. Spoločnosť  marketingovú štúdiu uhradila až 20.1.2020. Aká bude úprava základu dane u dlžníka a veriteľa?
Odpoveď
Keďže k úhrade marketingovej štúdie došlo až v nasledujúcom zdaňovacom období,  základ dane sa v roku 2019  upraví nasledovne:
- dlžník (odberateľ služby)  sumu 20 000 €  pri zistení základu dane v daňovom priznaní pripočíta k výsledku hospodárenia,
- veriteľ (dodávateľ služby) sumu 20 000 € pri zistení základu dane v daňovom priznaní  od výsledku hospodárenia odpočíta.
V roku 2020 pri zistení základu dane veriteľ odpočítanú sumu v predchádzajúcom zdaňovacom období k výsledku hospodárenia pripočíta a dlžník pripočítanú sumu v predchádzajúcom  zdaňovacom období od výsledku hospodárenia odpočíta.
 
Otázka č.8 – Nezaplatená sprostredkovateľská provízia
Spoločnosť uzatvorila v roku 2019 zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 Obchodného zákonníka s fyzickou osobou na sprostredkovanie predaja svojich výrobkov. Provízia bola dohodnutá vo výške 25 000 € a vzťahuje sa k objemu sprostredkovaného obchodu  vo výške 100 000 €, ktorý bol v roku 2019 aj zrealizovaný .  Provízia zaúčtovaná na účte 518 nebola do  konca zdaňovacieho obdobia  uhradená. Ako bude spoločnosť upravovať základ dane v roku 2019?

Odpoveď
V zdaňovacom období roka 2019, v ktorom bolo o provízii účtované,  spoločnosť  pripočíta sumu 25 000 € k výsledku hospodárenia z dôvodu nezaplatenia provízie. Keďže zmluvne dohodnutá provízia (25 000 €) prevyšuje limit 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu (20 000 €), v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k jej úhrade, odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia bude suma 20 000 € (20% zo sumy 100 000).

Otázka č.9 - Sprostredkovaný obchod realizovaný počas viacerých zdaňovacích období
Spoločnosť uzatvorila zmluvu o sprostredkovaní obchodu v roku 2019 a vyplatila províziu vo výške 100  €. Dosiahnutý výnos z obchodu, ku ktorému sa uvedená provízia vzťahuje, bol v roku 2019 vo výške 100 € a  v  roku 2020 bude výnos zo sprostredkovaného obchodu vo výške 1 000 €. Ako bude spoločnosť postupovať pri uplatnení provízie do daňových výdavkov, ak náklad na províziu vznikol v jednom zdaňovacom období, pričom sa viaže k výnosom dosiahnutým za  viacero zdaňovacích období, ktorých výška nie je vopred známa?
Odpoveď
Ak v roku 2019 bola vyplatená provízia vo výške 100 €  a hodnota sprostredkovaného obchodu za uvedené zdaňovacie obdobie bola vo výške 100 €, je možné v tomto zdaňovacom období uplatniť do daňových výdavkov z uvedenej provízie len sumu 20 € (20 % zo sprostredkovaného obchodu vo výške 100 €). Ak v nasledujúcom zdaňovacom období – v roku 2020 dôjde k opätovnému zrealizovaniu obchodu na základe zmluvy, ku ktorej sa provízia zaplatená v roku 2019 vo výške 100 € vzťahovala  a spoločnosti bude plynúť výnos zo sprostredkovaného obchodu vo výške 1 000 € (20 % z 1 000 € predstavuje 200 €), môže si spoločnosť do daňových výdavkov uplatniť už len zostávajúcu časť neuplatnenej provízie vo výške 80 € (za roky 2019 a 2020 bol sprostredkovaný obchod realizovaný vo výške 1 100 €, z čoho 20 % predstavuje 220 €, t. j. až do tejto výšky by si spoločnosť mohla uplatniť daňový výdavok z provízie, keďže však celková zaplatená provízia predstavovala len 100 € a v roku 2019 si daňovník už uplatnil do daňových výdavkov z tejto sumy províziu vo výške 20 €, môže si v roku 2020 uplatniť už len zostávajúcu časť provízie zaplatenej v roku 2019, čo predstavuje 80 €).

Otázka č.10 - Náklady spojené so sprostredkovaním
Spoločnosť  uzatvorila so sprostredkovateľom  zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti.  Súčasťou  zmluvy o sprostredkovaní je popri nároku na províziu vo výške 100 € aj osobitne dojednaný nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkovaním. Vzťahuje sa ustanovenie § 17 ods.19 písm. d) zákona o dani z príjmov aj na vyfakturované náklady spojené so sprostredkovaním vo výške 10 €, na ktoré má sprostredkovateľ nárok popri provízii?
Odpoveď
Keďže náklady spojené so sprostredkovaním nie sú súčasťou dojednanej provízie, ale nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkovaním je dojednaný osobitne popri provízii, na tieto náklady sa  ustanovenie § 17 ods. 19 písm. d) zákona o dani z príjmov nevzťahuje.  To znamená, že suma 10 € zaúčtovaná do nákladov je uznaným daňovým výdavkom v plnej výške v súlade s § 17 ods.1 zákona o dani z príjmov v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o nej účtuje, za predpokladu splnenia podmienok vymedzených v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

Otázka č.11 -  Provízia vyplatená maklérovi
Realitná kancelária sprostredkovala klientovi predaj nehnuteľnosti za 100 000  €, pričom realitnej kancelárii vznikol nárok na províziu dohodnutú v zmluvu vo výške 3 % z kúpnej ceny  nehnuteľnosti, t.j. vo výške  3 000 €. Realitná kancelária zabezpečila služby spojené so sprostredkovaním predaja nehnuteľnosti prostredníctvom makléra (FO), ktorému zaplatila províziu  vo výške 33,3 % z prijatej provízie od klienta (PO), t.j. v sume  1 000 €.  V akej výške si realitná kancelária odmenu pre makléra môže uplatniť do daňových výdavkov?
Odpoveď
Keďže provízia za sprostredkovanie vyplatená  maklérovi je časť provízie vyplatenej  realitnej kancelárii,  ktorú v súlade s § 17 ods.19 písm. d) zákona o dani z príjmov uplatnil do daňových výdavkov klient realitnej kancelárie, realitná kancelária si zahrnie do daňových výdavkov províziu vyplatenú maklérovi v plnej výške, a to bez ohľadu na jej zaplatenie. 

Otázka č.12 - Provízia za sprostredkovanie pracovnej sily
Agentúra vykonávajúca sprostredkovanie pracovnej sily vyhľadala adepta na pracovnú pozíciu pre svojho klienta. Po uzatvorení zmluvy medzi klientom a adeptom, agentúra v roku 2019 vyfakturovala klientovi províziu  za sprostredkovanie zamestnanca vo výške trojnásobku jeho mesačného platu, ktorým je suma 1 000 €. V akej výške zahrnie klient províziu do daňových výdavkov, keď sprostredkovanému zamestnancovi bola v roku 2019 vyplatená hrubá mzda (účet 521) vo výške 10 000 € a klient províziu vo výške 3 000 € v roku 2019 agentúre aj zaplatil?
Odpoveď
Keďže za  hodnotou sprostredkovaného obchodu sa  v predmetnom prípade  považuje mzdový náklad sprostredkovaného zamestnanca, zaúčtovaný v roku 2019 na účte 521 vo výške 10 000 €, klient zahrnie do daňových výdavkov v roku 2019  províziu len do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu vyplatenú agentúre, t.j. vo výške 2 000 €. Suma 1 000 € je v roku 2019 položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia . Táto suma sa zahrnie  do daňových výdavkov v zdaňovacom období roka 2020 za podmienky, že zamestnancovi bude vyplatená hrubá mzda najmenej vo výške 5 000 €. Úprava sa vykoná pri zistení základu dane odpočítaním sumy 1 000 € od výsledku hospodárenia.

Otázka č.13 – Neuhradená faktúra za účtovnícke služby
Spoločnosť zaúčtovala do nákladov v roku 2019 faktúru za poskytnuté účtovnícke služby vo výške 2 000 €. Vyfakturovanú sumu zaplatila  až v januári 2020. Ako bude spoločnosť postupovať pri zahrnutí tohto nákladu do základu dane?
Odpoveď
Podľa § 17 ods.19 písm. f) zákona o dani z príjmov výdavky (náklady) na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2 sú súčasťou základu dane až po zaplatení. Keďže  účtovnícke služby patria do  kódu Klasifikácie produktov 69.2, vyfakturovaná suma za tieto služby vo výške  2 000 eur,  zaúčtovaná do nákladov v roku 2019 a neuhradená   do konca zdaňovacieho obdobia, t. j. do 31.12.2019, sa pri zistení základu dane za rok 2019   k výsledku hospodárenia pripočíta. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2020 sa suma 2 000 € pri zistení základu dane od výsledku hospodárenia odpočíta.
 
Otázka č.14 –  Výdavok na certifikát s platnosťou  48 mesiacov
Stavebná spoločnosť si nechala v roku 2019 v certifikovanej skúšobni overiť pevnosť špeciálne vyvinutého betónu, ktorý používa na jednej zo svojich stavieb. Certifikovaná skúšobňa vystavila certifikát na tento betón s platnosťou na 48 mesiacov. Fakturovaná suma   vo výške 5 400 € zaúčtovaná na účte 518  bola uhradená v máji 2019.  Akým spôsobom bude spoločnosť zahrnovať náklady na certifikát do základu dane?
Odpoveď
Keďže platnosť certifikátu je na 48 mesiacov, cena tejto služby sa zahrnie do daňových výdavkov v súlade s § 17 ods.19 písm. g) ZDP rovnomerne  počas 36 mesiacov.
Suma výdavku (nákladu) pripadajúca na 1 mesiac:
5 400 € : 36 mesiacov =  150 €
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Zdaňovacie          Počet                          Časť zahrnovaná                           Úprava
obdobie               mesiacov                     do základu dane                             základu dane
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
2019                        8                                     1 200                                          + 4 200
2020                      12                                     1 800                                          - 1 800
2021                      12                                     1 800                                          - 1 800
2022                       4                                         600                                          -    600 
__________________________________________________________________________          
Spolu                    36                                     5 400    
                      
Spoločnosť v roku 20179uhradila zaúčtovanú sumu za vystavenie certifikátu vo výške 5 400 € v máji 2019, preto zahrnie do daňových výdavkov v tomto zdaňovacom období pomernú časť tejto sumy (1 200 eur)  pripadajúcu na počet mesiacov od zaplatenia (vrátane) do konca zdaňovacieho obdobia (8 mesiacov). Zvyšná časť ceny služby  vo výške 4 200 € je v roku 2019  pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. V roku 2020 až 2022 sa do základu dane zahrnie pomerná časť ceny služby pripadajúca na príslušné zdaňovacie obdobie neúčtovne – úprava sa vykoná odpočítaním  príslušnej sumy od výsledku hospodárenia.
 
Otázka č.15 – Výdavok na certifikát zaplatený po  jeho platnosti
Stavebná spoločnosť si nechala v certifikovanej skúšobni overiť pevnosť špeciálne vyvinutého betónu, ktorý používa na jednej zo svojich stavieb. Certifikovaná skúšobňa vystavila certifikát na tento betón v máji 2017 s platnosťou na 18 mesiacov. Cena služby (certifikátu)  je 5 400 €. Ak spoločnosť uhradí faktúru až v roku 2019 akým spôsobom bude zahrnovať náklady na certifikát do základu dane?
Odpoveď
Keďže platnosť certifikátu je na 18 mesiacov, cena tejto služby by sa mala  zahrnúť do daňových výdavkov v súlade s § 17 ods.19 písm. g) zákona o dani z príjmov rovnomerne  počas 18 mesiacov.  K úhrade však príde až po uplynutí platnosti certifikátu, preto sa cena služby zahrnie  do základu dane až v tom zdaňovacom období, v ktorom bude  uhradená, t.j. v roku 2019. Zaúčtovaná cena  služby  vo výške 5 400 € je v roku 2017  pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. Do základu dane sa suma 5 400 € zahrnie  v zdaňovacom období roka 2019, pričom   úprava sa vykoná odpočítaním uvedenej  sumy od výsledku hospodárenia.
 
Otázka č.16 – Výdavok na certifikát  v obstarávacej cene do 2 400 eur
Spoločnosť si v roku 2019 obstarala certifikát za 2 100 eur, ktorý má platnosť od 1.10.2019 do 30.9.2020 Ako bude spoločnosť postupovať pri zahrnutí tohto nákladu do daňových výdavkov?
Odpoveď
Ak spoločnosť výdavky na získanie certifikátu do konca roka 2019:
- nezaplatí, zaúčtovaný náklad sa nezahrnie do daňových výdavkov, bude teda pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia,
- zaplatí, zahrnie sa do daňových výdavkov jednorazovo.  
 
Otázka č.17 – Výdavok na sponzorské  na základe zmluvy o športe
Daňovník – sponzor  uzatvoril zmluvu podľa zákona o športe  na obdobie od 01.11.2019 do 30.09.2020 na sumu 9 000 €. Ak v decembri 2019 sponzorovaný použije 5 000 € z poskytnutej sumy, môže si sponzor zahrnúť do daňových výdavkov celú túto čiastku v zdaňovacom období 2019 alebo musí túto čiastku zahrnovať do základu dane po jej použití sponzorovaným, ale zároveň ju musí časovo rozlišovať počas trvania zmluvy? Sponzorovaný použije prostriedky podľa účelu dohodnutého v zmluve o sponzorstve v športe, napr. na tréningové sústredenie športovca vrátane nákladov na trénera, náklady na štartovné na kvalifikačných turnajoch vrátane ubytovania a stravy, ako aj náklady na reklamnú nášivku na dresy športovca.
Odpoveď
Podľa   § 52b ods. 5 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva sa poskytnuté sponzorské na základe zmluvy o sponzorstve v športe účtuje na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť. V prípade, ak sa sponzorovaný zaviazal v zmluve o sponzorstve v športe k plneniu pre sponzora, napr. k uvádzaniu loga sponzora, poskytnuté sponzorské sa časovo rozlišuje a do nákladov sa účtuje postupne počas trvania zmluvy alebo počas kratšieho dohodnutého obdobia. Ak v zmluve o sponzorstve v športe  nie je dohodnuté plnenie pre sponzora, poskytnuté sponzorské sa nebude časovo rozlišovať a celá suma sponzorského bude účtovaná na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť. Za predpokladu, ak sa sponzorovaný zaviazal v zmluve o sponzorstve v športe na uvádzanie loga sponzora, poskytnuté sponzorské sa bude účtovať na ťarchu účtu 381 – Náklady budúcich období a do nákladov sa bude postupne rozpúšťať počas trvania zmluvy, t. j. od 01.11.2019 do 30.09.2020 resp. počas kratšieho obdobia, ak by bolo dohodnuté v zmluve o sponzorstve v športe.

Ak sponzor uzatvoril zmluvu o sponzorstve v športe v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o športe na obdobie od 01.11.2019 do 30.09.2020 na sumu 9 000 € a v decembri 2019 sponzorovaný použije 5 000 € z poskytnutej sumy, potom táto suma bude daňovým výdavkom sponzora v roku 2019, ak ju sponzor skutočne zaplatil v roku 2019, ďalej ak túto sumu sponzorovaný preukázateľne použil na dohodnutý účel v roku 2019, a to v dohodnutom časovom rozvrhu a spôsobom dohodnutým v uzatvorenej zmluve o sponzorstve v športe. Uvedené však bude platiť len vtedy, ak budú dodržané aj ostatné podmienky ustanovené v § 17 ods. 19 písm. h) ZDP, t. j. sponzor vykáže za rok 2019 kladný základ dane a sponzorovaný športovec nie je športovcom, ktorý je určený v § 4 ods. 4 písm. a), c) a d) zákona o športe okrem športového reprezentanta podľa § 29 ods. 2 zákona o športe.

V tejto súvislosti treba uviesť, že zákon o športe upravuje aj povinnosť sponzorovaného zverejňovať údaje o spôsobe použitia sponzorského, resp. právo sponzora žiadať informácie o použití sponzorského a doklady preukazujúce použitie sponzorského, pričom sponzorovaný je povinný ich bezodkladne poskytnúť sponzorovi.  V zákone o športe je ďalej uvedené, že sponzorovaný môže uvádzať názov alebo obchodné meno, sídlo, logo sponzora alebo logo jeho výrobku v spojení s účelom, na ktorý bolo sponzorské poskytnuté, avšak náklady na uvádzanie sponzora nesmú presiahnuť 10 % hodnoty sponzorského.

Otázka č. 18 - pojem "iná štúdia"

Daňovník si dá vypracovať štúdiu efektívnosti alebo štúdiu týkajúcu sa rozšírenia výroby alebo zlepšenia výrobných procesov daňovníka. Takéto štúdie sa nevzťahujú k marketingu ani k prieskumu trhu. Ide vyslovene o štúdie zamerané na zlepšenie výroby. Má sa aj pri štúdiách týkajúcich sa vyslovene výroby a výrobných procesov sledovať podmienka zaplatenia, alebo sa podmienka zaplatenia stanovená v § 17 ods. 19 písm. c) ZDP na štúdie, ktoré sa netýkajú marketingu, reklamy alebo prieskumov trhu nevzťahuje?

Odpoveď

V súlade s ustanovením § 17 ods. 19 písm. c) ZDP súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka, pričom u veriteľa sa takéto príjmy (výnosy) zahrnú do základu dane po prijatí úhrady.

Pojem „iné štúdie“ sa nemá vykladať len v kontexte charakteru poskytovaných marketingových štúdií alebo štúdií o prieskume trhu. Uvedené znamená, že sa ustanovenie § 17 ods. 19 písm. c) ZDP vzťahuje aj na akékoľvek iné štúdie, t.j. aj na štúdie výrobného charakteru.

Otázka č. 19 - certifikát ako súčasť zákazkovej výroby

Spoločnosť dala vypracovať 1.úradnú skúšku a kompletnú revíziu k dielu (platnosť 10 rokov), ktoré sú súčasťou diela, ktoré spoločnosť odovzdá zákazníkovi (napr. vyhotovenie stavby). Právnická osoba účtuje o zákazkovej výrobe. Je takýto náklad predmetom testovania na zaplatenie a zároveň predmetom časového rozlíšenia v zmysle § 17 ods. 19 písm. g) zákona o dani z príjmov?

Odpoveď

Na daňové účely sa pri zahrnovaní výdavkov (nákladov) na získanie noriem a certifikátov do základu dane postupuje podľa ustanovenia § 17 ods. 19 písm. g) zákona o dani z príjmov. Podľa predmetného ustanovenia sú súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení aj výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov, zahrnované do základu dane rovnomerne počas doby ich platnosti, najvic počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky (náklady) zaplatené, pričom výdavky na normy a  certifikáty neprevyšujúce obstarávaciu cenu 2400 eur sa zahrnú do základu dane jednorázovo.

S ohľadom na skutočnosť, že zákon o dani z príjmov nevymedzuje v predmetnom ustanovení žiadnu výnimku, všetky výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov, aj keď sú účtované v rámci zákazkovej výroby v súlade s ustanovením § 30 Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného
účtovníctva v znení neskorších predpisov, sú súčasťou základu dane daňovníka až po splnení podmienky ich zaplatenia.

Zároveň je ich rovnomerné zahrnutie do základu dane obmedzené tiež obdobím najviac 36 mesiacov a súčasne dobou platnosti predmetných noriem a certifikátov.

Daňovník teda zahrnie výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov do základu dane počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky (náklady) zaplatené, avšak najskôr v prvý mesiac platnosti predmetnej normy alebo certifikátu a to rovnomerne najviac po dobu 36 mesiacov.