Cestovné náhrady zamestnancov

Cestovné náhrady zamestnancov sú daňovým výdavkom podľa  § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa § 14 zákona o cestovných náhradách.
 
Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí:
- náhrada preukázaných cestovných výdavkov
- náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
- stravné,
- náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
- náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej
  republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej
  písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.
 
Výška stravného od 1.6.2018 do 30.6.2019 bola stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 148/2018 Z. z. nasledovne:
  • 4,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
  • 7,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
  • 10,90 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

S účinnosťou od 1.7.2019 bola výška stravného Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 176/2019 stanovená takto:

  • 5,10 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
  • 7,60 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
  • 11,60 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.
 
Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sú stanovené Opatrením MF SR č. 401/2012 z 12.12.2012.
 
Zamestnancovi môže zamestnávateľ poskytnúť pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške do 40 % stravného, ktoré však po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca zamestnancovi nepatrí. Toto vreckové poskytnuté zamestnancovi je však u zamestnanca zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.
 
FAQ

Otázka č. 1– Vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste
Pri zahraničnej pracovnej ceste poskytol podnikateľ svojmu zamestnancovi vreckové vo výške 60 % z nároku na stravné. V akej výške je vreckové daňovým výdavkom?
Odpoveď
Podľa § 14 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové vo výške do 40 % stravného.  Keďže vreckové je uznaným daňovým výdavkom iba vo výške, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách, daňovým výdavkom môže byť iba vreckové do sumy 40 % stravného. Suma nad 40 % poskytnutého vreckového bude nedaňovým výdavkom. Pre zamestnanca je vreckové príjmom podliehajúcim dani z príjmov zo závislej činnosti.

Otázka č. 2 – Stravné zabezpečené zamestnávateľom v plnom rozsahu
Zamestnanci fyzickej osoby - podnikateľa  sa  zúčastnili  štvordňového školenia mimo pravidelného pracoviska. Na školení bola zamestnancom poskytnutá strava, ktorá bola vyfakturovaná zamestnávateľovi v sume 160 eur. Môže si podnikateľ uplatniť túto sumu 160 eur v daňových výdavkoch?
Odpoveď
Ak zamestnancom vznikol nárok na stravné v prvý deň školenia v sume 4,80 eura, druhý a tretí deň školenia v sume 10.90 eura a vo štvrtý deň školenia znovu v sume 4,80 eura, potom na jedného zamestnanca pripadá stravné vo výške 31,40 eura. Za 4 zamestnancov vznikol nárok na stravné v sume 125,60 eura. Keďže daňovým výdavkom je iba suma stravného, na ktorú vznikol nárok podľa zákona o cestovných náhradách, do daňových výdavkov si podnikateľ ako zamestnávateľ môže uplatniť iba sumu 125,60 eura. Zostatok vo výške 34,40 eura je nedaňovým výdavkom.
 
Otázka č. 3 - Výdavky za ubytovanie
Zamestnanec pri vyúčtovaní pracovnej cesty predložil doklad za ubytovanie v hoteli v sume 500 eur za noc. Je tento výdavok daňovým výdavkom?
Odpoveď
Nakoľko zákon o cestovných náhradách nelimituje náhrady výdavkov za ubytovanie, daňovým výdavkom je výdavok preukázaný dokladom o zaplatení v plnej preukázanej výške.
 
Otázka č. 4 - Výdavky na stravovanie
Zamestnanec sa zúčastnil jednodňovej pracovnej porady mimo miesta svojho pravidelného pracoviska. Pri vyúčtovaní pracovnej cesty mu vznikol nárok na stravné v sume 4,80 eura. Môže zamestnávateľ toto stravné zaúčtovať do daňových výdavkov bez jeho preukázania účtovným dokladom o zaplatení za stravu?
Odpoveď
Suma stravného je určená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Ak pracovná cesta trvala od 5 do 12 hodín a zamestnancovi vznikol nárok na stravné v sume 4,80 eura, toto stravné zamestnanec nie je povinný preukázať dokladom o nákupe stravy. Z toho dôvodu stravné je daňovým výdavkom aj bez jeho preukázania riadnym účtovným dokladom o nákupe stravy.
 
Otázka č. 5 - Vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste
Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu do Nemecka, pričom mu poskytol aj vreckové vo výške 40 % zo stravného. Je toto vreckové daňovým výdavkom zamestnávateľa?
Odpoveď
Vreckové poskytnuté zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste vo výške do 40 % stravného je daňovým výdavkom, ale zároveň je aj pre zamestnanca príjmom zo závislej činnosti, ktorý sa zdaní v úhrne zdaniteľných príjmov v príslušnom kalendárnom mesiaci, nakoľko vreckové nie je cestovnou náhradou, na ktorú vzniká nárok podľa  zákona o cestovných náhradách. Je iba na rozhodnutí zamestnávateľa, či toto vreckové zamestnancovi poskytne.
 
Otázka č. 6 – Poskytovanie paušálnej cestovnej náhrady zamestnancovi
Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi paušálne cestovné náhrady za používanie jeho súkromného osobného motorového vozidla vypočítané podľa § 34 zákona o cestovných náhradách. Sú tieto paušálne cestovné náhrady daňovým výdavkom zamestnávateľa?
Odpoveď
Zamestnávateľ môže pristúpiť k paušalizácii náhrad v záujme zhospodárnenia a zníženia administratívnej náročnosti agendy v tejto oblasti. Paušalizácia nemôže obchádzať účel zákona o cestovných náhradách,  napr. poskytovať cestovné náhrady zvýšené  o cesty do zamestnania a pod.  Paušalizovať náhrady je vhodné a účelné u tých zamestnancov, ktorým sú pravidelne určované porovnateľné podmienky pracovnej cesty. Takto vypočítané a vyplácané cestovné náhrady v súlade s ustanovením § 34 o cestovných náhradách sú aj daňovými výdavkami zamestnávateľa. Z pohľadu zamestnancov sa jedná o príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti.