Odpis nepremlčaných pohľadávok

Odpis nepremlčanej pohľadávky v menovitej hodnote bez príslušenstva alebo jej neuhradenej časti  je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva podľa § 19 ods.2 písm. r) zákona o dani z príjmov, ak sú splnené súčasne tieto podmienky:

- uplynutie zákonom stanovenej lehoty splatnosti pohľadávky (nad 360 dní, nad 720 dní, nad 1 080 dní),
- pohľadávka musí byť zahrnutá do zdaniteľných príjmov,
- na pohľadávku je možné tvoriť OP, ktorá je súčasne uznaná za daňový  výdavok,
- pohľadávka musí byť riziková,
- pohľadávka musí byť nepremlčaná ocenená v menovitej hodnote bez príslušenstva, od 1.1.2020 sa pohľadávka  na účely zákona o dani z príjmov  považuje k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia za nepremlčanú, ak v príslušnom zdaňovacom období bola aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná.

Odpis pohľadávky  podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje na pohľadávky nadobudnuté postúpením a na pohľadávky, ktoré možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami.

Podľa § 19 ods. 2 písm. r)  ZDP účinného od 1.1.2016 je daňovým výdavkom odpis príslušenstva  pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods.22 ZDP.  Opravná položka  k príslušenstvu pohľadávky, ktoré bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov je  daňovým výdavkom do výšky 100 % hodnoty príslušenstva, alebo jeho neuhradenej časti, ak od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní. Ustanovenie sa použije po prvýkrát pri podaní DP po 31.decembri 2015.  

Od 1.1.2018 na základe zmeny v  § 20 ods.22  zákona o dani z príjmov  daňovník  môže zahrnúť OP k príslušenstvu pohľadávky do daňových výdavkov po splnení nasledovných kritérií:

- ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 1080 dní, 

- alebo ak  od splatnosti príslušenstva uplynula doba dlhšia ako 1080 dní

Od 1.1.2021  na základe nového ustanovenia § 20 ods.23 zákona o dani z príjmov  v prípade zahrnutia tvorby opravnej položky u mikrodaňovníka do daňových výdavkov (nákladov) došlo k spresneniu ustanovenia § 19 ods.2 písm. r), a to o odpis pohľadávky a príslušenstva u mikrodaňovníka, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov, a to do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods.23 zákona o dani z príjmov, t.j. do výšky, v akej by si ju zaúčtoval do nákladov v súlade s účtovníctvom.

V nadväznosti na prechodné ustanovenie §52zzi ods.2 zákona o dani z príjmov sa ustanovenie § 19 ods.2 písm. r) v znení účinnom od 1.1.2021 prvýkrát použije na odpis pohľadávky alebo príslušenstvo k pohľadávke, ku ktorému došlo v zdaňovacom období, v ktorom je daňovník považovaný za mikrodaňovníka a ide o odpis pohľadávky alebo príslušenstva k pohľadávke zahrnutých do zdaniteľných príjmov v zdaňovacom období, v ktorom je daňovník považovaný za mikrodaňovníka, t.j. predmetné doplnené ustanovenie je možné uplatniť až v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1.1.2021, kedy daňovník môže prvýkrát nadobudnúť status mikrodaňovníka a zároveň musí byť splnená podmienka, že ide o pohľadávku resp. príslušenstvo k pohľadávke zahrnutej do zdaniteľných príjmov v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1.1.2021.

FAQ

Otázka č. 1 – Odpis príslušenstva pohľadávky. 
Daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva so zdaňovacím obdobím kalendárny rok zaúčtoval v r. 2019 do výnosov  úrok  z omeškania vo výške 900 € k pohľadávke za tovar splatnej 20.11.2018. V ktorom roku bude možné zahrnúť do daňových výdavkov odpis príslušenstva pohľadávky?
Odpoveď
Keďže pohľadávka ku ktorej sa príslušenstvo viaže bude viac ako 1 080 dní po splatnosti až v novembri 2021 a úrok z omeškania bol zahrnutý u veriteľa do zdaniteľných príjmov na základe účtovníctva v čase vzniku (v r. 2019) , odpis príslušenstva pohľadávky charakteru úroku z omeškania bude daňovým výdavkom v zdaňovacom období roku 2021.Splatnosť príslušenstva pohľadávky nad 1 080 dní uplynie až v r.2022. 

Otázka č. 2 – Pohľadávka zo zmluvnej pokuty.
Daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva so zdaňovacím obdobím kalendárny rok eviduje pohľadávku  charakteru zmluvnej pokuty  v  menovitej hodnote 1 750 € z marca  2019. Vzhľadom na zmenu zákona o dani z príjmov od 1.1.2015 bude  možné účtovný odpis nepremlčanej pohľadávky  uznať aj za daňový výdavok podľa § 19 ods.2 písm. r) zákona o dani z príjmov ?
Odpoveď
Ak je o zmluvnej pokute u veriteľa so zdaňovacím obdobím kalendárny rok od 1.1.2015 účtované do výnosov (u daňovníka so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, ak je o zmluvnej pokute účtované až v hospodárskom roku, ktorý začal  v r. 2015), ide o zdaniteľný príjem v čase, keď sa o ňom účtuje (nie je podmienka prijatia úhrady). Odpis takejto  pohľadávky spĺňa podmienku zahrnutia do zdaniteľných príjmov a po splnení  ostatných podmienok uvedených  v  § 20 ods.2 a 14 zákona o dani z príjmov (tvorba OP k takejto pohľadávke) je možné uznať za daňový výdavok odpis  pohľadávky v r. 2020 vo výške 20%, v r. 2021 vo výške 50 % a v r. 2022 vo výške 100 %, ak pohľadávka nebude do tejto doby uhradená.

Otázka č. 3 – Pohľadávka z marketingovej štúdie.
V júli  2019 sme vypracovali marketingovú štúdiu pre nášho odberateľa vo výške 10 000 €. Ak platbu za štúdiu nedostaneme zaplatenú, môže byť odpis pohľadávky daňovým výdavkom podľa § 19 ods.2 písm. r)  zákona o dani z príjmov?
Odpoveď
Od 1.1.2015 do 31.12.2019 sú výnosy z marketingovej štúdie u daňovníka so zdaňovacím obdobím kalendárny rok zdaniteľným príjmom až po prijatí úhrady podľa § 17 ods.19 písm. c) zákona o dani z príjmov (u daňovníka so zdaňovacím obdobím hospodársky rok až v hospodárskom roku, ktorý začal v r. 2015). Ak platba za marketingovú štúdiu nebola  do 31.12.2019 prijatá, výška pohľadávky zaúčtovaná do výnosov u veriteľa znižovala  výsledok hospodárenia. Odpis takejto pohľadávky nebolo  možné uznať za daňový výdavok podľa § 19 ods.2 písm. r) zákona o dani z príjmov v r.2019  ani v prípade, ak pohľadávka nebola  uhradená po uplynutí stanovenej doby splatnosti podľa § 20 ods.14 zákona o dani z príjmov, pretože pohľadávka nebola  zahrnutá  do  zdaniteľných príjmov. Od 1.1.2020 vypadla u veriteľa  podmienka prijatia úhrady pohľadávky za marketingovú  a inú štúdiu do zdaniteľných príjmov, takže ak by o nej  bolo účtované v roku 2020, pri úprave základu dane z titulu odpisu pohľadávky u veriteľa sa bude postupovať podľa §19 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov.

Otázka č. 4 – Posúdenie podmienok pre daňový odpis pohľadávky
Daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva so zdaňovacím obdobím kalendárny rok  eviduje pohľadávku v menovitej hodnote za poskytnutú službu vo výške 3 762 € splatnú 1. 3. 2020, ktorá je riziková, dlžník nekomunikuje, neodpovedá na výzvy veriteľa. Bude účtovný odpis takejto pohľadávky v r. 2022 aj daňovo uznaný ?
Odpoveď
Odpis pohľadávky spĺňa podmienky na uznanie v účtovníctve vytvorenej OP do daňových výdavkov vo výške 50 %, pretože pohľadávka je  k 31.12.2022 viac  ako 720 dní po splatnosti a menej ako 1 080 dní po splatnosti. Na pohľadávku možno tvoriť buď  daňovo uznanú OP vo výške 50 %, alebo sa daňovník môže rozhodnúť, že upustí od vymáhania pohľadávky a  celú menovitú hodnotu pohľadávky v účtovníctve odpíše na ťarchu účtu  546- Odpis pohľadávky. V takom prípade do daňových výdavkov  zahrnie účtovný odpis pohľadávky vo  výške 50 % (1 881 €).  Zvyšná  časť odpísanej pohľadávky vo výške 50 % zvyšuje výsledok hospodárenia na r. 130 tlačiva daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok  2022. V roku 2023 si daňovník nebude môcť túto  zvyšnú časť pohľadávky vo výške 50 % uplatniť  do daňových výdavkov, pretože pohľadávka bola v účtovníctve v plnej výške odpísaná (vyradená z majetku)  už v r. 2022.

Otázka č. 5 – Odpis pohľadávky charakteru úroku z omeškania vzniknutého a zaúčtovaného  do 31.12.2014
Daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva eviduje pohľadávku  charakteru úroku z omeškania  v  menovitej hodnote 750 € z  júna 2014. Možno účtovný odpis pohľadávky k 31.12.2022 uznať aj za daňový výdavok ?
Odpoveď
Odpis pohľadávky nespĺňa podmienky pre tvorbu OP, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov, pretože v roku vzniku  pohľadávky (2014) zaúčtovaný výnos z neuhradenej pohľadávky nebol zahrnutý do zdaniteľných príjmov (znižoval výsledok hospodárenia z dôvodu neprijatia úhrady podľa § 17 ods.19 zákona o dani z príjmov  platného do 31.12.2014). Odpis takejto  pohľadávky v r. 2022 nie je daňovým výdavkom  podľa § 19 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov. Rovnako sa postupuje v r. 2022 aj pri ostatných pohľadávkach vzniknutých  a zaúčtovaných do konca roku 2014, resp.  v hospodárskom roku, ktorý začal v roku 2014, u ktorých bola  podmienka prijatia úhrady podľa § 17 ods.19 zákona o dani z príjmov platného do 31.12.2014 (zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, kompenzačné platby a paušálna náhrada spojená s vymáhaním pohľadávky).

Príklad č. 6 – Vznik pohľadávky v roku 2003 a jej odpis
Daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva eviduje pohľadávku v menovitej hodnote za predaný tovar vo výške 2 500 €, ktorá vznikla v máji 2003. Je možné uznať odpis pohľadávky za daňový výdavok ?
Odpoveď
Odpis pohľadávky nespĺňa podmienku  vzniku po 1. 1. 2004, preto nie je možné uznať za daňový výdavok tvorbu OP podľa § 20 ods.14 zákona o dani z príjmov a teda ani odpis pohľadávky nie je daňovým výdavkom podľa   § 19 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov. Daňovník však môže využiť pri zahrnutí  tejto pohľadávky do daňových výdavkov ostatné ustanovenia  zákona o dani z príjmov o odpise pohľadávok, ak splní podmienky v nich uvedené.
 

Príklad č. 7 – Odpis pohľadávky nadobudnutej v obstarávacej cene podľa § 19 ods.2 písm. r) zákona o dani z príjmov
Daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva eviduje pohľadávku nadobudnutú kúpou  v obstarávacej cene 3 000 € dňa 15.11. 2018. Môžeme odpis pohľadávky  v účtovníctve ku koncu roku 2022 zahrnúť aj do daňových výdavkov podľa § 19 ods.2 písm. r) zákona o dani z príjmov?
Odpoveď
Nie, pretože odpis pohľadávok podľa citovaného ustanovenia sa nevzťahuje na pohľadávky nadobudnuté postúpením a na pohľadávky, ktoré možno započítať so splatnými záväzkami.