Príjem charakteru licenčných poplatkov plynúcich zo zahraničia

Ak rezidentovi SR v zdaňovacom období plynuli príjmy v podobe licenčných poplatkov (tzv. kultúrnych alebo priemyselných) zo zahraničia, pri ich zdaňovaní sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov. Zdaňovanie licenčných poplatkov a výška sadzby dane je v zmluvách vymedzená v článku „Licenčné poplatky“. Na to, aby sa táto zmluva uplatnila, je potrebné, aby daňovník preukázal platiteľovi príjmu (napr. zahraničnej spoločnosti), že je daňovým rezidentom SR, a to ešte pred tým, ako mu takýto príjem bude vyplatený. Potvrdenie o rezidencii daňovníkovi (rezidentovi SR) vydá miestne príslušný správca dane v SR.


Ak rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal licenčné poplatky zo zahraničia, je povinný uviesť tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR.
 
FAQ
Otázka č. 1 – tzv. kultúrne licenčné poplatky plynúce rezidentovi SR z ČR
Vysokoškolskému pedagógovi (rezidentovi SR) v roku 2016 plynuli príjmy na základe licenčnej zmluvy za vytvorenie publikácie, ktorú mu vydalo vydavateľstvo v ČR. Ako má daňovník vykazovať tento príjem (honorár) v daňovom priznaní?
Odpoveď
V uvedenom prípade predpokladáme, že ide o príjmy za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu (tzv. kultúrne licenčné poplatky), ktoré poberá rezident SR (skutočný vlastník týchto licenčných poplatkov) od rezidenta ČR, ktorému toto právo poskytol.
Zdaniteľnosť tzv. kultúrnych licenčných poplatkov sa posudzuje podľa článku 12 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku, ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003 Z. z. (ďalej len zmluva).
Podľa článku 12 ods. 2 zmluvy licenčné poplatky uvedené v ods. 3 písm. b) tohto článku, t.j. platby akéhokoľvek druhu získané ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu vrátane kinematografických filmov a filmov alebo nahrávok a akýchkoľvek iných prostriedkov obrazovej alebo zvukovej reprodukcie používaných na rozhlasové alebo televízne vysielanie s výnimkou počítačových programov (softvéru), podliehajú zdaneniu len v štáte rezidencie ich prijímateľa (t.j. v predloženom prípade v SR).
Z uvedeného vyplýva, že ČR nemá právo na zdanenie príjmov charakteru kultúrnych licenčných poplatkov, ktoré plynú daňovému rezidentovi SR. Rozhodujúcou podmienkou pre uplatnenie predmetného ustanovenia zmluvy je preukázanie miesta daňovej rezidencie daňovníka v SR. Možným spôsobom preukázania tejto skutočnosti je napr. potvrdenie o mieste daňovej rezidencie daňovníka v príslušnom zdaňovacom období vydané správcom dane v SR.
Ak daňový rezident SR (t.j. aj skutočný vlastník licenčného príjmu) preukáže českému platiteľovi príjmu (platiteľovi dane) miesto daňovej rezidencie najneskôr do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania úhrady v jeho prospech, uplatní tento platiteľ dane oslobodenie od dane podľa zmluvy automaticky a predmetný príjem vyplatí slovenskému daňovníkovi v plnej výške. Uvedené platí za predpokladu, že rezidentovi SR na území ČR nevznikla stála prevádzkareň definovaná v článku 5 zmluvy.
Ak daňovník poberal príjmy charakteru kultúrnych licenčných poplatkov, na území SR ako daňový rezident bude v daňovom priznaní pre FO typ B deklarovať svoje celosvetové príjmy. Predmetný príjem daňovník uvedie v DP FO typ B v VI. oddiele, ako príjmy podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov (príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu). K týmto príjmom si daňovník uplatní výdavky príslušným spôsobom (skutočné alebo paušálne) a zdaní sadzbou dane v zmysle § 15 zákona o dani z príjmov.

Otázka č. 2 tzv. priemyselné licenčné poplatky plynúce z Nemecka
Slovenská s.r.o. bude fakturovať nemeckej spoločnosti (obidve sú platitelia DPH) za prenájom osobného vozidla. Vozidlo bude používať nemecká spoločnosť na území celej EU, aj na území SR. Bude tento príjem zdaniteľný v Nemecku zrážkovou daňou? Ak áno, môže si v takom prípade slovenská spoločnosť uplatniť na zápočet v SR daň zrazenú v Nemecku?
Odpoveď
Predpokladáme, že v uvedenom prípade ide o situáciu, že rezident Nemecka vypláca rezidentovi SR licenčné poplatky za operatívny prenájom hnuteľnej veci (osobné motorové vozidlo) podľa článku 12 ods. 3 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecka o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku (18/1984 Zb., ďalej len "zmluva").
Príjmy plynúce rezidentovi Slovenskej republiky (skutočnému vlastníkovi licenčných poplatkov) za operatívny prenájom hnuteľného majetku od platiteľa príjmu, ktorý je rezidentom Nemecka, sa v zmysle článku 12 ods. 2 zmluvy môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj (v Nemecku), a to podľa právnych predpisov tohto štátu (Nemecka), ale daň nesmie prekročiť 5% hrubej sumy licenčných poplatkov.
Podľa článku 12 ods. 3 zmluvy výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu platené za použitie alebo za právo na použitie autorských práv k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu včítane kinematografických filmov, patentov, ochranných známok, návrhov alebo modelov, plánov, tajných vzorcov alebo postupov alebo za použitie alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na skúsenosti nadobudnuté v priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej oblasti.
Z uvedeného vyplýva, ak rezident Nemecka vypláca rezidentovi SR licenčné poplatky uvedené v článku 12 ods. 3 zmluvy, zdrojový štát (t.j. Nemecko) má právo zdaniť predmetný príjem, daň však podľa zmluvy nesmie presiahnuť 5 % hrubej sumy licenčných poplatkov. Ako Nemecko právo zdaniť tento príjem využije, závisí od jeho vnútroštátnej legislatívy.
Rozhodujúcou podmienkou pre uplatnenie predmetného ustanovenia zmluvy (sadzba dane 5 %) je preukázanie miesta daňovej rezidencie daňovníka v SR. Jedným z možných spôsobov ako preukázať túto skutočnosť je potvrdenie o mieste daňovej rezidencie daňovníka v príslušnom zdaňovacom období vydané miestne príslušným správcom dane. Miestna príslušnosť sa u fyzickej osoby riadi miestom jej trvalého pobytu. Potvrdenie o daňovej rezidencii vydá príslušný správca dane (daňový úrad) na základe žiadosti daňovníka a po preverení príslušných skutočností. Predmetné potvrdenie je vydávané na unifikovanom trojjazyčnom formulári (slovenčina, angličtina, nemčina). Jeho vydanie je oslobodené od správneho poplatku.
Rezident SR má podľa § 2 písm. f) zákona o dani z príjmov povinnosť vysporiadať si po skončení zdaňovacieho obdobia na území SR svoju tzv. celosvetovú daňovú povinnosť, t.j. nielen z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR, ale aj z príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí (v uvedenom prípade príjmy z tzv. priemyselných licenčných poplatkov, do ktorých sa v zmysle predmetnej zmluvy zahŕňa aj príjem z operatívneho prenájmu hnuteľnej veci - priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia). Prípadnému dvojitému zdaneniu predmetného príjmu sa v podanom daňovom priznaní v SR zamedzí spôsobom uvedeným v ustanovení § 45 ods. 1 zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a článku 23 zmluvy, t.j. metódou zápočtu dane.
V uvedenom prípade sa prípadné dvojité zdanenie predmetných príjmov v SR eliminuje metódou zápočtu dane. Ak sa v zmysle § 45 ods. 1 zákona o dani z príjmov uplatňuje podľa zmluvy metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.