Cestovné náhrady

Predmetom dane nie je cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste.

Predmetom dane u zamestnanca nie je len tá cestovná náhrada, ktorej povinnosť poskytnutia zo strany zamestnávateľa vyplýva priamo z ustanovení zákona o cestovných náhradách, všetky ostatné plnenia sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom, t.j. suma vo výške rozdielu medzi sumou nároku vyplývajúceho zo zákona o cestovných náhradách a poskytnutou sumou dohodnutou napr. v pracovnej zmluve (kolektívnej zmluve, vnútornom predpise). Všetky fakultatívne (nenárokové, dobrovoľné) náhrady, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, aj napriek tomu, že sú upravené v pracovnej zmluve (kolektívnej zmluve, vnútornom predpise), sú pre neho zdaniteľným príjmom, ktorý sa zdaňuje v súlade s § 35 v úhrne zdaniteľných príjmov v čase vyplatenia predmetného plnenia.
 
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vydalo dňa 4. júna 2019 Opatrenie č. 176/2019, ktorým od 1. júla 2019 ustanovilo sumy stravného podľa § 5 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o cestovných náhradách) nasledovne:
  • 5,10 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
  • 7,60 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
  • 11,60 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.
Dávame do pozornosti Informáciu o zvýšení sumy stravného pri pracovnej ceste podľa zákona o cestovných náhradách: 12/FO/2019/IM - Informácia o zvýšení sumy stravného pri pracovnej ceste podľa zákona o cestovných náhradách.
 

FAQ

Otázka č. 1 – Cestovná náhrada vyplatená vo vyššej sume
Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi pri pracovnej ceste sumu stravného vo vyššej sume ako je suma stravného podľa zákona o cestovných náhradách. Vyššiu sumu vypláca na základe kolektívnej zmluvy. Je toto stravné predmetom zdanenia alebo nie  je predmetom dane?
Odpoveď
Z predmetu dane u zamestnanca je vylúčená len tá cestovná náhrada, ktorej povinnosť poskytnutia zo strany zamestnávateľa vyplýva priamo z ustanovení zákona o cestovných náhradách. Všetky ostatné vyššie plnenia (§ 9 zákona o cestovných náhradách) sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom, t.j. aj suma vo výške rozdielu medzi sumou stravného vo výške nároku vyplývajúceho zo zákona o cestovných náhradách a poskytnutou sumou dohodnutou v kolektívnej zmluve (pracovnej zmluve, vnútornom predpise).

Otázka č. 2 – Konateľ a cestovné náhrady
Máme konateľa spoločnosti, ktorý je občanom Francúzska. Konateľ prichádza do slovenskej spoločnosti z miesta bydliska vo Francúzsku. Patria mu cestovné náhrady podľa zákona o cestovných náhradách? Sú predmetom dane alebo nie?
Odpoveď
Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným sa na daňové účely považuje za zamestnanca a platiteľ príjmu (odmeny konateľa ) sa považuje za zamestnávateľa. Predmetom dane nie je cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, ktorým je aj zákon o cestovných náhradách okrem vreckového poskytovaného pri zahraničných pracovných cestách.
Konateľ spoločnosti je zahrnutý v personálnej pôsobnosti zákona o cestovných náhradách – ide o osobu zvolenú alebo vymenovanú do orgánu právnickej osoby, ak nie je k tejto právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu. Za pracovnú cestu sa na účely poskytovania cestovných náhrad považuje každá cesta konateľa, v rámci ktorej plní funkciu, ktorá pre neho vyplýva z postavenia konateľa spoločnosti. Podmienkou poskytovania cestovných náhrad je  priama súvislosť medzi vykonanou cestou a činnosťou konateľa spoločnosti a nie miesto, kde sa táto činnosť vykonáva, pričom mu patria v tom istom rozsahu, výške a podmienok ich poskytovania ako zamestnancovi v pracovnom pomere.
 
Otázka č. 3  – Dohodár  a cestovné náhrady
Zamestnávame pracovníka na dohodu o pracovnej činnosti, vyplácame mu cestovné náhrady. Sú tieto náhrady zdaniteľným príjmom alebo nie sú predmetom dane.?
Odpoveď
Podľa § 1 ods.2 písm. c) zákona č.283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad fyzických osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, dohodnuté. Tzn., ak je vo Vami uvedenom prípade v dohode uvedené, že budete preplácať aj cestovné náhrady potom tieto cestovné náhrady vo  výške nároku podľa zákona o cestovných náhradách pre dohodára /ako zamestnanca s príjmom zo závislej činnosti z pracovnoprávneho vzťahu v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov/ nie sú  predmetom dane v zmysle § 5 ods. 5 písm. a) tohto zákona. V prípade, že to v dohode nie je dohodnuté, takto vyplatené náhrady sú predmetom dane poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti (§ 5 ods.2) a zdania sa dohodárovi v úhrne jeho príjmu v mesiaci vyplatenia.
 
Otázka č. 4 – Povinné - nárokovateľné alebo fakultatívne (nenárokovateľné) cestovné náhrady
Zamestnanec firmy bol na služobnej ceste na svojom súkromnom vozidle. Zamestnávateľ neuzatvoril dohodu o použití tohto súkromného auta na služobnú cestu. Zamestnávateľ mu nebude v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách preplácať základnú náhradu za každý 1 km jazdy a náhradu za spotrebované pohonné látky? Je v takomto prípade povinnosťou zamestnávateľa preplatiť zamestnancovi v zmysle § 7 ods. 10 zákona o cestovných náhradách sumu zodpovedajúcu cene cestovného lístka pravidelnej dopravy alebo mu zamestnávateľ nemusí preplatiť nič? Ak mu musí preplatiť cenu cestovného lístka pravidelnej dopravy, tak čo bude podkladom k preplateniu tejto ceny cestovného lístka, keďže cestovný lístok k dispozícii nemá, lebo cestoval autom?
Odpoveď
Podľa § 5 ods. 5 písm. a)  zákona  o dani z príjmov predmetom dane nie je cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste.
Osobitným predpisom v tomto prípade je zákon NR SR č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. K otázkam ohľadne uplatňovania tohto zákona (aj v oblasti tzv. nárokovateľných a nenárokovateľných cestovných náhrad) poskytuje informácie Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.