Predmetom dane u zamestnanca nie je len tá cestovná náhrada, ktorej povinnosť poskytnutia zo strany zamestnávateľa vyplýva priamo z ustanovení zákona o cestovných náhradách, všetky ostatné plnenia sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom, t.j. suma vo výške rozdielu medzi sumou nároku vyplývajúceho zo zákona o cestovných náhradách a poskytnutou sumou dohodnutou napr. v pracovnej zmluve (kolektívnej zmluve, vnútornom predpise). Všetky fakultatívne (nenárokové, dobrovoľné) náhrady, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, aj napriek tomu, že sú upravené v pracovnej zmluve (kolektívnej zmluve, vnútornom predpise), sú pre neho zdaniteľným príjmom, ktorý sa zdaňuje v súlade s § 35 v úhrne zdaniteľných príjmov v čase vyplatenia predmetného plnenia.
- 6,40 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
- 9,10 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
- 14,50 eur pre časové pásmo nad 18 hodín.
Otázka č. 1 – Cestovná náhrada vyplatená vo vyššej sume
Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi pri pracovnej ceste sumu stravného vo vyššej sume, ako je suma stravného podľa zákona o cestovných náhradách. Vyššiu sumu vypláca na základe kolektívnej zmluvy. Je toto stravné predmetom zdanenia alebo nie je predmetom dane?
Odpoveď
Z predmetu dane u zamestnanca je vylúčená len tá cestovná náhrada, ktorej povinnosť poskytnutia zo strany zamestnávateľa vyplýva priamo z ustanovení zákona o cestovných náhradách. Všetky ostatné vyššie plnenia (§ 9 zákona o cestovných náhradách) sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom, t.j. aj suma vo výške rozdielu medzi sumou stravného vo výške nároku vyplývajúceho zo zákona o cestovných náhradách a poskytnutou sumou dohodnutou v kolektívnej zmluve (pracovnej zmluve, vnútornom predpise).
Otázka č. 2 – Konateľ spoločnosti
Máme konateľa spoločnosti, ktorý je občanom Francúzska. Konateľ prichádza do slovenskej spoločnosti z miesta bydliska vo Francúzsku. Patria mu cestovné náhrady podľa zákona o cestovných náhradách? Sú predmetom dane alebo nie?
Odpoveď
Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným sa na daňové účely považuje za zamestnanca a platiteľ príjmu (odmeny konateľa) sa považuje za zamestnávateľa. Predmetom dane nie je cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, ktorým je aj zákon o cestovných náhradách okrem vreckového poskytovaného pri zahraničných pracovných cestách.
Konateľ spoločnosti je zahrnutý v personálnej pôsobnosti zákona o cestovných náhradách – ide o osobu zvolenú alebo vymenovanú do orgánu právnickej osoby, ak nie je k tejto právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu. Za pracovnú cestu sa na účely poskytovania cestovných náhrad považuje každá cesta konateľa, v rámci ktorej plní funkciu, ktorá pre neho vyplýva z postavenia konateľa spoločnosti. Podmienkou poskytovania cestovných náhrad je priama súvislosť medzi vykonanou cestou a činnosťou konateľa spoločnosti a nie miesto, kde sa táto činnosť vykonáva, pričom mu patria v tom istom rozsahu, výške a podmienok ich poskytovania ako zamestnancovi v pracovnom pomere.
U zamestnanca nepeňažné plnenie vo výške hodnoty pracovného oblečenia resp. nákup oblečenia zamestnancom a preplatenie preukázaného výdavku (dokladu o nákupe pracovného oblečenia) nie je pre neho predmetom dane. Ak zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na kúpu pracovného oblečenia a zamestnanec nedokladuje tento nákup, tento finančný príspevok sa zamestnancovi zdaní v úhrne jeho príjmov v mesiaci poskytnutia tohto príspevku.
Otázka č. 1 - Finančný príspevok na pracovné ošatenie
Zamestnávateľ ustanovil vo vnútropodnikovom predpise povinnosť používať adekvátne pracovné ošatenie pre zamestnancov pri stretnutiach s klientami. Prepláca zamestnancom na tento účel ošatné v stanovenej výške na rok. Je príspevok na ošatné nepeňažný príjem zamestnanca a musí sa zamestnancovi zdaniť?
Odpoveď
Daňovými výdavkami sú aj výdavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov. Tieto výdavky na ochranné pracovné prostriedky sa poskytujú zamestnancom v zmysle ustanovení Zákonníka práce (§ 147 ods.1), zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ( zákon č..124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a i. Ide o preukázateľné výdavky (náklady) vynaložené na pracovné ošatenie a ich údržbu.
U zamestnanca nepeňažné plnenie vo výške hodnoty pracovného oblečenia resp. nákup oblečenia zamestnancom a preplatenie preukázaného výdavku (dokladu o nákupe pracovného oblečenia) nie je pre neho predmetom dane v súlade s § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov. Ak zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na kúpu pracovného oblečenia a zamestnanec nedokladuje tento nákup, tento finančný príspevok sa zamestnancovi zdaní v úhrne jeho príjmov v mesiaci poskytnutia tohto príspevku v súlade s § 35 tohto zákona
Otázka č. 2 - Obleky pre riaditeľa a jeho námestníka
Zakúpili sme obleky riaditeľovi firmy a námestníkovi z dôvodu, že reprezentujú firmu. Môžeme si tieto náklady zahrnúť v plnej výške?
Odpoveď
Uvedenú problematiku upravuje Pokyn MF SR č. 4753/1998-62 (uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1998 v znení oznámenia MF SR č. 22058/2000-72 uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 14/2000), ktorý člení výdavky vynaložené na pracovné ošatenie do kategórií, medzi ktoré patria okrem iného aj výdavky na pracovné ošatenie u daňovníkov - fyzických osôb s príjmami z podnikania, resp. inej SZČO. Uvedený pokyn sa primerane použije aj na podmienky súčasne platného zákona o dani z príjmov.
Ak ide o jednotné pracovné oblečenie, trvale a viditeľne označené identifikačnými znakmi zamestnávateľa, čím sa vylúči zameniteľnosť s bežným alebo spoločenským oblečením (napr.: trvalé našitie, nažehlenie a pod. obchodného mena, značky, ochrannej známky na všetkých súčastiach uniformy z jej lícnej strany), takéto plnenie nie je pre zamestnanca predmetom dane.
Ak však zamestnávateľ poskytne zamestnancom oblečenie majúce charakter civilného (občianskeho, spoločenského a pod.) oblečenia bez identifikačných známok zamestnávateľa (nášivky a pod.), ide o príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov.
Otázka č. 3 – Ochranné štíty pre zamestnancov v čase pandémie COVID -19
Zamestnávateľ - škola zakúpil pre zamestnancov - učiteľov ochranné štíty pre potrebu na pracovisku v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Za bežných okolností by sme uvedené ochranné prostriedky na pracovisku nepotrebovali. Je potrebné hodnotu tohto štítu zdaniť zamestnancovi ako nepeňažný príjem?
Odpoveď
Tento príjem zamestnanca je vyňatý z predmetu dane - nepodlieha dani /podľa § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov/. Uvedené plnenie sa nezdaňuje, a to bez ohľadu na to, z akých zdrojov je nákup ochranných štítov financovaný.
To znamená, že sa neuvádza ani nevykazuje na mzdovom liste (§ 39 ZDP) zamestnanca – učiteľa.
Otázka č. 4 - Nákup respirátorov zo sociálneho fondu
Je nutné zdaniť poskytnutie respirátorov nakúpených z prostriedkov sociálneho fondu alebo ide o príjem od dane oslobodený?
Odpoveď
Z predmetu dane podľa § 5 ods. 5 písm. e) zákona o dani z príjmov možno vylúčiť aj také osobné ochranné pracovné prostriedky, ktoré zamestnávateľ zabezpečil pre zamestnancov podľa osobitných predpisov, nad rámec svojich zákonných povinností (napr. nad rámec povinností vyplývajúcich zo zákona o BOZP) ako tzv. nenárokové osobné ochranné pracovné prostriedky.
Národný inšpektorát práce vo svojom stanovisku poznamenáva, že sa nevylučuje možnosť, aby zamestnávatelia poskytovali v záujme predchádzania ochoreniu COVID-19 respirátory svojim zamestnancom. Ak zamestnávateľ nakúpi respirátory, aj vzhľadom na Vyhlášku ÚVZ SR č. 99/2021, ktorá nariadila všetkým osobám za účelom riadneho prekrytia horných dýchacích ciest (nos a ústa) používať preventívne ochranné prostriedky, ktorými sú rúško, respirátor bez výdychového ventilu, šál, alebo šatka a to na verejnosti v exteriéroch alebo na verejnosti v priestoroch interiérov budov, ak vyhláška neustanovuje inak (vyhláška sa považuje za osobitný predpis), potom podľa nášho názoru, zamestnávateľ hodnotu týchto respirátorov, ako nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancom vo forme osobných ochranných pracovných prostriedkov, môže v súlade s § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov vylúčiť z predmetu dane.
Vylúčenie z predmetu dane podľa § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov možno uplatniť aj v prípade respirátorov, ktoré zamestnávateľ nakúpil z prostriedkov sociálneho fondu a poskytol zamestnancom vo forme osobných ochranných pracovných prostriedkov.
HODNOTA POSKYTOVANÝCH REKONDIČNÝCH POBYTOV, REHABILITAČNÝCH POBYTOV, KONDIČNÝCH REHABILITÁCIÍ A PREVENTÍNEJ ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI
Ak zamestnávateľ poskytne alebo preplatí príspevok za vykonanie preventívnej prehliadky pre zamestnancov dobrovoľne, t.j. nejde o preventívne prehliadky vybranému okruhu zamestnancov pracujúcich napr. v sťažených pracovných podmienkach, na rizikových pracoviskách a pod. v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania, ktoré pre takýchto zamestnancov vyplýva z ustanovení osobitných predpisov, takáto úhrada zamestnávateľa sa u zamestnanca považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaní v úhrne ich zdaniteľných príjmov v mesiaci uhradenia príspevku. Ak ide o povinnú preventívnu prehliadku vykonávanú podľa osobitného predpisu (napr. vodič z povolania ), uhradenie (preplatenie) poplatku za jej vykonanie je pre zamestnanca príjmom, ktorý nie je predmetom dane.
Otázka č. 1 – Úhrada zdravotnej prehliadky
Náš klient zo sociálneho fondu uhrádza zamestnancom zdravotnú starostlivosť (prehliadky v súkromných zariadeniach), je to možné ?
Odpoveď
Ak zamestnávateľ preplatí zamestnancom hodnotu zdravotnej starostlivosti dobrovoľne (t.j. nejde napr. o preventívne prehliadky, ktoré musí pracovník na výkon svojej činnosti absolvovať, ktoré pre neho vyplývajú z ustanovení osobitných predpisov, napr. vodič z povolania a pod.) ide o dobrovoľné poskytovanie v rámci sociálnej politiky zamestnávateľa. Takáto úhrada sa pre zamestnanca považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaní v úhrne jeho zdaniteľných príjmov v zmysle § 35 ods. 1 zákona o dani z príjmov Predmetom dane nie je hodnota poskytovanej preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.
Svojim zamestnancom preplácame náklady za preventívne prehliadky, zamestnanec doloží doklad o zaplatení poplatku u svojho lekára a spoločnosť uhradí túto sumu z iných zdrojov (nie zo sociálneho fondu). Ide o príjem, ktorý je predmetom dane?
Odpoveď
Ak spoločnosť poskytne alebo preplatí príspevok za vykonanie preventívnej prehliadky pre zamestnancov dobrovoľne, t.j. nejde o preventívne prehliadky vybranému okruhu zamestnancov pracujúcich napr. v sťažených pracovných podmienkach, na rizikových pracoviskách a pod. v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania, ktoré pre takýchto zamestnancov vyplýva z ustanovení osobitných predpisov, takáto úhrada zamestnávateľa sa u zamestnanca považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaní v úhrne ich zdaniteľných príjmov v zmysle § 35 ods. 1 citovaného zákona. Ak ide o povinnú preventívnu prehliadku vykonávanú podľa osobitného predpisu (napr. vodič z povolania ), uhradenie (preplatenie) poplatku za jej vykonanie je pre zamestnanca príjmom, ktorý nie je predmetom dane v súlade s § 5 ods. 5 písm. e) zákona o dani z príjmov.
V dome, v ktorom vykonáva správu spoločenstvo vlastníkov bytov v každom vchode zastupuje jeden dôverník. Vlastníci sa na schôdzi rozhodli refundovať výdaje domových dôverníkov (za používanie telefónu, internetu, mobilu, počítača, tlačiarne atď.) vo výške 1,70 eura mesačne na každého vlastníka. Uvedená hodnota predstavuje výšku vynaložených výdavkov každého dôverníka refundovanú vlastníkmi bytov v hodnote 30 až 50 eur mesačne.
Postupovali by sme správne, ak sumu, ktorú príjme dôverník od vlastníkov bytov by sme považovali len za refundáciu ich výdavkov a teda by sa táto suma nepovažovala za ich príjem a netvorila by základ pre odvody do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a na zdanenie?
Odpoveď
V zmysle § 5 ods. 5 písm. f) zákona o dani z príjmov nie je predmetom dane náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa Zákonníka práce (t.j. v pracovnoprávnom vzťahu), ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov.
Ak členská schôdza vlastníkov bytov schváli v uznesení zo schôdze vyplácanie náhrady za používanie vlastných predmetov potrebných na výkon činnosti zástupcovi vlastníkov bytov (používanie vlastného telefónu, platenie poštovných poplatkov, použitie vlastného motorového vozidla a pod.), aj keď jej výška je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov (napr. za obdobie štvrťroka), táto náhrada je predmetom dane. Ide o inú formu plnenia poskytovanú v súvislosti s výkonom závislej činnosti zástupcu - domového dôverníka. Uvedenú poskytovanú sumu zdaní zamestnávateľ (správca) preddavkom na daň v mesiaci poskytnutia takéhoto plnenia v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov.
