Cestovné náhrady podnikateľa a SZČO

Podnikateľ a SZČO (daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) si môže podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov do daňových výdavkov uplatniť výdavky (náklady) vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste. Do daňových výdavkov si daňovník nemôže zahrnúť vreckové.
 
Ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, môže si uplatniť výdavky (náklady) buď
  1. do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách, pričom základnú náhradu za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách si môže uplatniť  iba v prípade, ak daňovník nemal predmetné  vozidlo zahrnuté v obchodnom  majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, alebo
  2. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.
Od 1.1.2009 je stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z. z. (čiastka 211/2008) suma základnej náhrady za jeden km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,183 eura.
 
Ak daňovník na cestovanie využije prenajaté alebo vypožičané motorové vozidlo, výdavky na spotrebu PHL uplatňuje do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov, pričom si môže vybrať jeden z 3 spôsobov uplatňovania daňových výdavkov, a to
1. výdavky na spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu v nadväznosti na počet ubehnutých km
2. výdavky na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel
3. výdavky vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie
 
Výška stravného od 31.10.2014 do 30.11.2016 je stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 296/2014 Z. z. nasledovne:
  • časové pásmo 5 až 12 hodín - 4,20 eura
  • časové pásmo nad 12 do 18 hodín - 6,30 eura
  • časové pásmo nad 18 hodín - 9,80 eura
Výška stravného od 1.12.2016 je stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 309/2016 Z. z. nasledovne:
  • 4,50 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
  • 6,70 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
  • 10,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.
Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sú stanovené Opatrením MF SR č. 401/2012 z 12.12.2012.
 
FAQ

Otázka č. 1- Stravné pri pracovnej ceste u podnikateľa
Podnikateľ p. Karol má miesto podnikania Trenčín. Ide na pracovnú cestu za svojim obchodným partnerom do Bratislavy, pracovná cesta trvala 8 hodín. Môže si do výdavkov uplatniť „diety“?
Odpoveď
V deň, kedy bol na pracovnej ceste si p. Karol do daňových výdavkov uplatní stravné pri pracovnej ceste podľa zákona o cestovných náhradách v sume 4,20 eur, ak pracovná cesta bola vykonaná do 30.11.2016.

Otázka č. 2- Stravné a vreckové pri pracovnej ceste v zahraničí
P. Ján je SZČO, týždeň bol na pracovnej ceste v Nemecku. Má nárok na stravné a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste?
Odpoveď
P. Ján si môže uplatniť výdavky pri zahraničnej ceste na cestovanie, stravovanie, ubytovanie a iné nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v Nemecku (napr. poplatok za parkovanie vozidla). Výdavky na ubytovanie a iné nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v Nemecku je povinný preukázať riadnym účtovným dokladom. Výdavky na stravovanie si môže uplatniť do sumy základnej sadzby stravného stanoveného pre Nemecko, a to najviac 45 eur za deň. Nárok na vreckové nemá.

Otázka č. 3 - Výpočet výdavkov na cestovanie pri použití vlastného motorového vozidla
Podnikateľ vykonal pracovnú cestu z Banskej Bystrice do Bratislavy. Na cestovanie využil vlastné osobné motorové vozidlo, ktoré mal v rokoch 2010 až 2014 zaradené do obchodného majetku. Toto vozidlo v novembri 2014 vyradil z obchodného majetku. Spotreba PHL podľa osvedčenia o evidencii vozidla je 7,5 l/100 km. Na pracovnej ceste prešiel celkom 480 km. Podľa dokladu o nákupe PHL zaplatil za 1 liter benzínu 1,50 eura.
Odpoveď
Ak sa daňovník rozhodol uplatňovať skutočné preukázateľné výdavky na cestovanie, potom do daňových výdavkov si môže zahrnúť výdavky na spotrebované PHL vo výške 54 €  vypočítaných nasledovne: (480x7,5):100= 36 litrov x 1,5 = 54 eur. Nakoľko podnikateľ využil na cestovanie motorové vozidlo, ktoré mal v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach zaradené do obchodného majetku, nevzniká mu nárok v roku 2015 na uplatnenie základnej náhrady za každý jeden km jazdy.
 
Otázka č. 4 – uplatnenie sadzby základnej náhrady po vyradení vozidla z obchodného majetku 
Daňovník pri svojej podnikateľskej činnosti používa vlastné motorové vozidlo nezaradené do obchodného majetku. Vozidlo bolo do konca roku 2013 zaradené do obchodného majetku, z ktorého daňovník uplatňoval daňové odpisy. V roku 2014 daňovník  vozidlo vyradil z obchodného majetku a preradil do osobného užívania. Naďalej ho však využíva na cestovanie v súvislosti s podnikaním. Môže si uplatniť  aj sadzbu základnej náhrady  za každý jeden km jazdy?
Odpoveď
Keďže bolo vozidlo zaradené v obchodnom majetku v roku 2013 a 2014, daňovníkovi už nevzniká nárok na uplatnenie sadzby základnej náhrady za každý jeden km jazdy.
 
Otázka č. 5 – uplatnenie výdavkov vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok
Daňovník používa v súvislosti s podnikaním osobný automobil nezaradený v obchodnom majetku, nevedie evidenciu o použití motorového vozidla v súvislosti s podnikaním a rozhodne sa uplatniť paušálne výdavky na spotrebu PHL.  V akej výške môže tieto paušálne výdavky uplatniť? 
Odpoveď
Ak daňovník nevedie evidenciu jázd v súvislosti s podnikaním,  môže uplatniť paušálne výdavky na spotrebu PHL do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie. Pri tomto spôsobe preukazovania spotreby PHL je povinný preukázať stav tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia, na základe ktorého zistí počet najazdených kilometrov a je povinný preukázať celkový nákup pohonných látok dokladmi o nákupe. Do daňových výdavkov sa uzná iba tá suma nákupu PHL, ktorá zodpovedá primeranému počtu najazdených kilometrov. Pri uplatňovaní spotreby PHL formou paušálnych výdavkov daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie základnej náhrady za každý jeden km jazdy.
 
Otázka č. 6 - výpočet paušálnych výdavkov na spotrebu PHL
Daňovník najazdí podľa stavu tachometra na začiatku a na konci roka celkom 6 500 km. Pohonné hmoty nakúpi podľa bločkov z ERP v celkovej hodnote 682 eur. Akú sumu si môže zahrnúť do daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období?
Odpoveď
Daňovník si môže uplatniť sumu najviac do 50 % z celkového preukázaného nákupu PHL , t. j. najviac 341 eur. 

Otázka č. 7 - použitie vypožičaného vozidla
Podnikateľ vykonávajúci činnosť na základe živnostenského oprávnenia použil na pracovnú cestu osobné motorové vozidlo vypožičané od svojho otca. Môže si do daňových výdavkov uplatniť základnú náhradu za každý jeden kilometer jazdy?
Odpoveď
Nakoľko daňovník nepoužil na pracovnej ceste vlastné osobné motorové vozidlo, ale osobné motorové vozidlo vypožičané, nevzniká mu nárok na uplatnenie základnej náhrady za každý jeden kilometer jazdy.

Otázka č. 8 - uplatnenie základnej náhrady pri používaní motorového vozidla patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
Obidvaja manželia vykonávajú podnikateľskú činnosť a obidvaja manželia využívajú na pracovné cesty vlastné osobné motorové vozidlo nezaradené do obchodného majetku, ktoré patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Môžu si obidvaja manželia uplatňovať základnú náhradu za každý jeden kilometer jazdy, ak sa rozhodnú uplatňovať skutočné preukázané výdavky na cestovanie?
Odpoveď
Keďže pri osobnom motorovom vozidle patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vlastníkom rovnako manžel, ako aj manželka, obidvaja spĺňajú podmienku vlastníctva tohto vozidla a obidvaja si môžu uplatniť základnú náhradu za každý kilometer jazdy v súvislosti s pracovnou cestou, ak preukazujú skutočné výdavky na cestovanie.

Otázka č. 9 - určenie zdaňovacieho obdobia pre cestovné náhrady
Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť a účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva uskutočňoval v roku 2015 pracovné cesty. Cestovné náhrady si však vyplatil až v roku 2016, pričom tieto cestovné náhrady nezaúčtoval v roku 2015 vo svojom účtovníctve. Môžu byť tieto výdavky zaúčtované v roku 2016 aj daňovým výdavkom za zdaňovacie obdobie 2016?
Odpoveď
Podľa § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. To znamená, že všetky daňové výdavky vzniknuté v príslušnom zdaňovacom období musia byť zaúčtované alebo zaevidované v daňovej evidencii daňovníka v tomto zdaňovacom období, aby bol správne určený základ dane daňovníka. Výdavky vzniknuté v súvislosti s tzv. pracovnými cestami daňovníka musia byť zaúčtované alebo zaevidované v tom zdaňovacom období, v ktorom boli skutočne vynaložené. Ak daňovníkovi vznikol výdavok za ubytovanie na pracovnej ceste v roku 2015, ktorý skutočne uhradil v roku 2015, tento výdavok ovplyvňuje základ dane zdaňovacieho obdobia 2015. Rovnako aj výdavky vzniknuté v roku 2015 v súvislosti s nákupom pohonných hmôt v roku 2015 predstavujú výdavky zdaňovacieho obdobia 2015. Ak je daňovník aj účtovnou jednotkou, je povinný podľa § 3 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovať jednotlivé účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia.
Výdavky daňovníka s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti v súvislosti s výkonom jeho činnosti v inom mieste ako je miesto jeho pravidelného vykonávania činnosti nemožno stotožňovať s výdavkami na pracovné cesty zamestnancov, na ktoré im vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách a ktoré sú poskytované v lehote splatnosti podľa zákona o cestovných náhradách.

Otázka č. 10 - zahraničná pracovná cesta
Daňovník má vydané živnostenské oprávnenie na  vedenie cudzieho motorového vozidla. Môže si uplatňovať do daňových výdavkov stravné pri zahraničnej pracovnej ceste?
Odpoveď
Daňovými výdavkami sú aj výdavky daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste ako je miesto, v ktorom daňovník činnosť pravidelne vykonáva, t. j. výdavky na tzv. pracovné cesty.
Miestom pravidelného vykonávania činnosti môže byť miesto, kde má daňovník zriadenú svoju prevádzku alebo kanceláriu. U daňovníkov, u ktorých je vzhľadom na charakter vykonávanej činnosti obtiažne vymedziť miesto pravidelného vykonávania činnosti, je možné považovať za miesto pravidelného vykonávania činnosti aj miesto podnikania uvedené v živnostenskom oprávnení.
Ak teda daňovník vykonáva práce v zahraničí v rámci svojich pracovných ciest, potom výdavky vznikajúce s týmito pracovnými cestami sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. e) cit. zákona, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste, a to najviac vo výške podľa zákona o cestovných náhradách. Podľa § 13 zákona o cestovných náhradách pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia SR je rozdelený na 3 časové pásma. Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného ustanovenej Opatrením MF SR č. 401/2012 z 12.12.2012.
Teda stravné sa počíta za každý kalendárny deň pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky.

Otázka č. 11 - používanie motorového vozidla pri nezaplatení dane z motorových vozidiel
Daňovník s príjmami zo živnosti používal v roku 2015 na pracovné cesty vlastné osobné motorové vozidlo nezaradené do obchodného majetku, pričom nezaplatil v roku 2016 daň z motorových vozidiel za toto vozidlo za rok 2015. Môže si v zdaňovacom období 2015 uplatniť cestovné náhrady za používanie tohto motorového vozidla, keď nemá zaplatenú daň z motorových vozidiel?
Odpoveď
Uplatňovanie cestovných náhrad, ako aj výdavkov na cestovanie pri používaní vlastného osobného motorového vozidla nezaradeného do obchodného majetku nie je podmienené zaplatením dane z motorových vozidiel, a z toho dôvodu výdavky na cestovanie môžu byť daňovými výdavkami. Pri nesplnení si povinnosti podania daňového priznania k dani z motorových vozidiel a zaplatenia tejto dane bude daňovníkovi zo strany správcu dane vyrubená sankcia.

Otázka č. 12 - Vyúčtovanie cestovných náhrad zo strany dodávateľa
Živnostník fakturuje inému živnostníkovi, pre ktorého vykonáva činnosť, zmluvne dohodnuté cestovné náhrady za ubytovanie, letenky a stravné. Sú tieto výdavky daňovými výdavkami u živnostníka, ktorý ich vypláca, teda u odberateľa?
Odpoveď
Keďže sa v tomto prípade jedná o odberateľsko-dodávateľské vzťahy vzniknuté na základe uzatvorenej zmluvy medzi podnikateľmi, nejedná sa o vyplácanie cestovných náhrad zamestnancom podľa zákona o cestovných náhradách. V tomto prípade môžu byť zaplatené cestovné výdavky daňovým výdavkom iba v prípade splnenia podmienok daňového výdavku definovaného v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j. výdavok je vynaložený daňovníkom a preukázaný riadnym účtovným dokladom, je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona a je vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. V tomto prípade sa jedná o cestovné náhrady dodávateľa, ktoré sú u odberateľa súčasťou ceny za poskytnutú službu.